Od malička vedieme Miška k tomu, aby mal rád knihy. Čítame s ním denne. Pár kníh má aj v aute. Keď niekam cestujeme, listuje si v nich, ak práve nepozerá von oknom.

Musím sa priznať, že s nakupovaním kníh mám celkom problém. Nedokážem vo veľkých knihkupectvách nájsť nič, čo hľadám. Možno je to tým, že mám jasnú predstavu o tom, aké detské knihy chcem Miškovi kupovať. Väčšinou hľadám knihy, ktoré rozprávajú príbehy z reálneho života, sú pekne ilustrované, alebo obsahujú fotografie. Text a obrázky na stránke sú vyvážené, príbeh je pútavý a dieťa sa niečo nové naučí. Človek by si povedal, že nemôže byť problém nájsť pár takýchto kníh v preplnených regáloch, no buď zle hľadám, alebo mám prehnané nároky.

Keďže som v knihkupectvách toho veľa nenašla, začala som prehľadávať knižnice u starých rodičov a antikvariáty. Na moje veľké prekvapenie som pár kníh našla aj v Lidli a Tescu. Tu sú Miškove najobľúbenejšie knižky. Niektoré čítame dodnes…

1. Moja prvá encyklopédia: túto knižku sme objavili v Tescu. Je skvelá na rozvoj slovnej zásoby. Veľmi sa mi na nej páčilo, že má jeden hlavný obrázok a vedľa obrázku sú jednotlivé slová opäť znázornené obrázkom. Začali sme si ju prezerať minulý rok. Miško sa z tejto knižky naučil veľa slov. Prezerá si ju dodnes. Vadí mi na nej len jedna vec, na pár obrázkoch sú zvieratká oblečené a správajú sa ako ľudia. Najprv som mu ja ukazovala a pomenovávala veci na obrázkoch, neskôr začal hľadať jednotlivé veci na obrázkoch sám, veľmi ho to bavilo.

 2. Moja pestrá knižka o motorových vozidlách: na túto knižku som náhodou narazila v Lidli. Miško má veľmi rád dopravné prostriedky, takže  ho baví dodnes. Je to jedna z kníh, ktorú mávame v aute.

V Lidli mali ešte jednu podobnú: Moja pestrá knižka o zvieratkách, je nádherne ilustrovaná a opäť skvelá na rozšírenie slovnej zásoby.

 3. Kde býva čas: je typ knihy, ktorá má všetko, čo hľadám. Našla som ju na jednom etno festivale u chlapíka, ktorý na deke predával knihy. Je nádherne ilustrovaná, príbeh je zaujímavý a poučný. S Miškom sme ju celú čítali na jedno posedenie a niekedy aj niekoľkokrát po sebe. Vďaka tejto knihe ho začali zaujímať hodiny a číslovky. Vždy, keď ideme okolo nejakej veže s hodinami, rozpráva o ujovi hodinárovi, alebo sa pýta, kde práve je a čo robí.

V kuchyni máme veľké nástené hodiny a často Miška posielame, aby nám povedal, koľko je hodín, baví ho to. Zatiaľ vie povedať, na ktorom čísle je veľká ručička a na ktorom čísle je malá ručička. Má to aj negatívnu stránku, keď je čas ísť do postele a Miškovi sa veľmi nechce, beží do kuchyne a vraví nám: “Až keď bude na dvanástke, dobre?”:-)

4. Tomáš objavuje prírodu: ďalšia nádherná knižka. Patrila manželovi, keď bol malý. Skvelá knižka, poučná, z reálneho života, nádherne ilustrovaná, dokáže udržať pozornosť malého dieťaťa.

 5. Terka a mačiatko: jedna z mála kníh, ktoré som objavila v Pantha Rhei. Musela som tam spraviť niekoľko úprav v texte, no inak veľmi pekný príbeh a opäť knižka, ktorá sa dá prečítať na jedno posedenie.

6. Veľká kniha riekaniek: Miško ju začal čítať s babkou, keď bola u nás na návšteve. Odvtedy ho knižka baví, dokáže pri nej dlho sedieť a počúvať riekanky. Niektoré vynechávame a preskakujeme: “slimák, slimák vystrč rožky, dám ti maslo na parôžky, ak ich nevystrčíš podpálim ti dom a ty zhoríš v ňom.”

7. Děti a emoce: túto knižku som si pôvodne kúpila pre seba. Sú v nej príbehy o rodinke, ktorá sa presťahuje k babičke. Príbehy sú krátke, veľmi pekné, každý je venovaný nejakej emócii. Je to skvelý spôsob, ako dieťa oboznámiť s emóciami.

8. Martinka a štyri ročné obdobia: túto knižku požičala Miškovi jeho kamarátka Tánička. Je z knižnice. Opäť skvelá kniha. V slovenčine sa dá kúpiť: Martinka hrá divadlo a Martinka na jarmoku, predáva ju Martinus.

9. Bambuľka: toto je momentálne Miškova najobľúbenejšia knižka. Každý deň prečítame jeden – dva príbehy.

Zisťujem, že skvelým zdrojom kníh sú okrem antikvariátov knižnice, takže tam budú viesť moje ďalšie kroky pri hľadaní kníh.

Dnes sme s Miškom prvý krát hrali zvukovú hru. V poslednom čase za mnou často chodí s otázkou: “Mami, čo je tu napísané?” Alebo príde, ukáže mi policajné autíčko a povie: “Tu je napísané polícia.” Veľa čítame, takže ma jeho záujem o písmenká neprekvapuje, no začala som rozmýšľať ako tento jeho záujem podporiť.

Spomenula som si na knižku, ktorú som kúpila pred rokom: Montessori čítanie a písanie. Je to knižka plná aktivít, ktoré pripravujú dieťa na čítanie a písanie. Mala som ju odloženú v poličke, lebo pre nás zatiaľ nebola aktuálna, no minulý týždeň som ju vytiahla a začítala sa do nej.

Autorka v tejto knihe doporučuje hrať s deťmi vo veku od dva a pol roka “zvukovú hru”
“Zvuková hra pomôže vášmu dieťaťu uvedomiť si zvuky, z ktorých sa slová skladajú. Hrajte ju tak často, ako sa len dá, je to jeden z najdôležitejších spôsobov ako pripraviť dieťa na čítanie a písanie. “

Táto hra má niekoľko úrovní. Prvá úroveň, ktorú sme začali s Miškom hrať prebiehala nasledovne:

1. Zozbierala som po dome pár predmetov, ktoré Miško vie pomenovať. Vložila som ich do látkového vrecka, aby bola hra zaujímavejšia a napínavejšia.

2. Zavolala som Miška a povedala som mu, že sa ideme hrať jednu hru. Ukázala som mu vrecko s predmetmi. Z vrecka som vytiahla jeden z predmetov a povedala som mu: “Práve držím v ruke niečo, čo sa začína na písmenko M.” Miško hneď povedal: “Medveď.” Odpovedala som: “Áno, M ako medveď.” Medveďa som položila nabok a vyberala som ďalší predmet. Postupne som povyťahovala z vrecka všetky predmety.

Zistila som, že si treba dať pozor na to, aké predmety vyberiete. Ja som na začiatku spravila jednu chybu, zobrala som štyri drevené kocky v tvare trojuhoľníka, valca, kocky a obdĺžnika a keď som Miškovi ukázala napríklad kocku v tvare trojuholníka a povedala mu: “Práve v ruke držím niečo, čo sa začína na písmenko T.” Odpovedal: “Kocka,” takže výber predmetov treba naozaj dobre premyslieť.

Táto hra je jednoduchá a dá sa hrať kdekoľvek a s čímkoľvek, netreba nič kupovať, ani vyrábať. Musím sa priznať, že ma veľmi prekvapilo, ako Miška baví. Často od neho v tejto dobe počúvam: “Mami, ukáž niečo.”

… začal Miško kričať asi pred mesiacom pri všetkom, čo mu práve nešlo. Či to bolo spájanie drevených koľajníc, skladaní puzzle, alebo stavaní kociek. Následne hodil koľajnicu, puzzle, alebo kocku o zem.

Rozmýšľala som, ako toto správanie uchopiť a zareagovať. Stále ma inšpiruje knižka Povedz, čo vidíš od Sandy Blackard, a tak ma napadlo, že by možno fungovalo, ak by som ho začala učiť, aby namiesto kriku začal vyjadrovať, čo sa deje.

Akonáhle zakričal: “Nejde, nejde, nejde,” šla som k nemu a povedala som mu kľudným hlasom: “Počujem, že potrebuješ pomoc. Miško, povedz mi, čo nejde.” Spočiatku nechápal, čo po ňom chcem, a tak som mu povedala, čo som videla: “Nedarí sa ti pripojiť koľajnicu k železničnému priecestiu.” Následne som mu pomaly ukázala, ako koľajnicu spojí so železničným priecestím. Koľajnice som opäť rozpojila a nechala som ho, aby ich spojil sám. Takto som postupovala zakaždým, keď kričal: “Nejde, nejde, nejde!”

Všimla som si, že niekedy mu niečo nejde len preto, lebo danú vec robí veľmi rýchlo. V takých momentoch som mu povedala: “Nejde ti to spojiť, lebo to robíš rýchlo. Pozri, spojím tie kocky pomaly.” Veľmi pomaly som mu ukázala, ako dané kocky spojí. Potom som ich rozpojila, podala som mu ich a nechala ho, aby to skúsil sám.

Včera, kým som niečo robila, začula som Miška ako mi kľudným hlasom vraví: “Mami, nejde…” a uvedomila som si, že už som ho niekoľko dní nepočula kričať : “Nejde, nejde, nejde!”