04 roky

Jedna rada nad zlato: “Ukáž mi to, prosím”

By On August 20,17
bazen

Priplával k nám. Na hlave mal plavecké okuliare. Pristúpil k Miškovi a vraví mu: “Pozri na mňa!” Obaja sme sa na neho pozreli, on sa usmial a potopil sa pod vodu. Keď sa vynoril, usmial sa a opäť vraví: “Pozrite, čo ešte viem!” Vybehol z bazéna, rozbehol sa a skočil do vody. Len čo vyplával nad hladinu, vraví: “Aha, ešte viem aj toto!” Plavecké okuliare si dal dolu z očí, hodil ich na hladinu, pozrel sa na nás a usmial sa. Potom sa potopil, vylovil okuliare zo dna a víťazoslávne nám ich ukázal.

Neprejde deň, aby mi nejaké dieťa, či už naši chalani, alebo deti na ihrisku, neukázali niečo, čo vedia, čo sa naučili, čo zvládli. Deti rady zdolávajú výzvy, ktoré si sami stanovujú a ešte radšej ich ukazujú. Možno je to spôsob, ako prirodzene získavame sebadôveru.

Zistila som, že veta: “Ukáž mi to, prosím!” má silný motivačný charakter. Nielenže vyzýva dieťa k nejakej akcii, ale komunikuje mu, že verím v to, čo už dokáže.

Malé dievčatko sedelo na stoličke. Bola smutná, lebo s ňou nebola jej mamička. Zrazu prekrížila jednu nohu cez druhú a mne bolo jasné, že jej treba ísť cikať. Pristúpila som k nej: “Prekrížila si jednu nohu cez druhú, zdá sa, že potrebuješ ísť cikať.” Popísala som, čo vidím. “Ja nechcem ísť cikať,” povedala s veľkým odhodlaním v hlase. “Počujem, že nechceš ísť cikať,” zopakovala som to, čo mi vravela, aby si bola istá tým, že ju počúvam.

Deti nemôžu prestať komunikovať, pokiaľ neboli vypočuté. (Sandy Blackard, Language of Listening)

“Ukážeš mi, prosím, kúpeľňu?” spýtala som sa jej, pričom som využila to, že som bola v danom priestore prvýkrát. Postavila sa zo stoličky, chytila ma za ruku a ako kráčala do kúpeľne zopakovala: “Ja nebudem cikať.”

“Rozhodla si sa, že aj napriek tomu, že budeš v kúpeľni, nebudeš cikať.” Opäť som zopakovala to, čo povedala, aby si bola istá, že ju vnímam a počúvam.

Prišli sme do kúpeľne. Postavila sa k toalete.

“Fíha, vy tu máte nočník a dokonca aj malý záchodík. My máme doma veľkú toaletu. Ešte nikdy som nevidela, ako sa používa taká malá toaleta. Naša je takáto veľká.”

Rukou som jej naznačila, aká veľká je naša toaleta.

“Ukážeš mi prosím, ako sa táto toaleta používa?”

Ticho kývla hlávkou a vycikala sa.

Deti nám neustále naznačujú ako k ním pristupovať, ako s nimi komunikovať. Nie je ľahké tieto indície dešifrovať. No keď sa to podarí, dokážu deti s dospelými fungovať bez nátlaku, vyhrážok alebo trestov.

04 roky, 26 MESIAC

Radšej ju pozorujme

By On August 19,17
chrobacik

Sedeli sme v tráve na záhrade a užívali si slniečko. Zrazu na mojom prste pristála zvláštna “muška”.
„Aha, čo mi pristálo na prste!“ Chalani ku mne pribehli. „Zabiť, “ povedal Jurino. Asi si spomenul na muchy, ktoré zabíjal s tatom v kuchyni. „Radšej ju poďme pozorovať,“ dodala som.

“Mušku” som položila do trávy. „Teda, lezie a tykadlá sa jej hýbu zo strany na stranu,“ vravím.
„Veľký,“ dodal Jurinko a pravú ruku zdvyhol do výšky, aby nám ukázal, aká je veľká. „Áno, oproti iným muškám sa táto zdá byť veľká.“

„Hm, rozmýšľam, koľko má nôh…“ „Šesť,“ spočítal ich Miško. „Má šesť nôh, na každej strane tri.“ „Skok,“ upozornil nás Jurino. „Áno, skočila z jedného stebla trávy na druhé.“ „Lezie hore,“ všimol si Miško. „Všimol si si, že teraz lezie hore.“ „Má priesvitné krídla a na nich čierne čiarky. Na každej strane má krátku hrubú čiarku,“ dodala som. „Áno, vidím ich,“ povedal Miško. „Je krásna,“ dodal.

Miško si ľahol do trávy, hlavu si podoprel rukami a pozeral na “mušku”. Jurko si ľahol tiež. Takto pozorovali malú “mušku”, ktorá akoby pochopila čo sa deje. Vyliezla na steblo trávy a zdalo sa nám, že teraz pozoruje ona nás. Miško k nej prisunul prst a “muška” naň vyliezla. Dlhú chvíľu sa vzájomne pozorovali. Potom roztvorila krídla a odletela.

Na druhý deň sme zašli do knižnice a požičali sme si knihu o hmyze. Zistili sme, že tá muška nebola muška, ale dlhokrčka (v češtine dlouhošíjka). Na svete ich je 200 druhov, v Čechách a na Slovensku žije iba 9 druhov. Patria medzi dravý hmyz.

Od toho momentu sme s chalanmi začali každý deň pozorovať hmyz a vlastne celé naše leto sa krúti okolo pozorovania chrobáčikov, lúčnych koníkov a motýľov.

motyl_1

Stretávame sa s motýľmi vidlochvostami (česky otakárek feniklový aj ovocný), babočkami (admirálmi aj pávimi okami). Videli sme chrústa letného (chroust letní), zlatoňa hladkého (zlatohlávek hladký) a dokonca sme na jednom futbalovom ihrisku mali tú česť s fúzačom veľkým (tesaříkom obrovským).

A tak pozorujeme, hľadáme v encyklopédii hmyzu a spoznávame prírodu okolo nás.

motyl

Doma chalani kreslia a vyfarbujú tvory, ktoré sme na našich potulkách stretli.

motyl_2

Verím tomu, že vzťah k prírode si človek musí vybudovať presne tak, ako každý iný vzťah. Aby sme boli schopní niečo chrániť, musí me to mať radi.

Dnešné deti to majú ťažké, sú obklopené betónom, plastovými hračkami a technickými vymoženosťami. Všetky tieto veci sa stali súčasťou nášho života a príroda sa dostáva do úzadia.

Príroda však deti nesmierne fascinuje a inšpiruje svojou farebnosťou a rozmanitosťou. Vzťah k nej je v nich hlboko zakorenený. Pobyt v lese a na lúke deti ukľudňuje. Zrazu všetky konflikty a rozbroje, ktoré sa dejú medzi štyrmi stenami vonku zmyznú, deti sa skľudnia a menia sa na objaviteľov a tvorcov.

04 roky

Keď nastane ten správny moment…

By On July 03,17
geometrické tvary_2

Miško si z poličky vybral geometrické tvary. Má ich tam položené asi 6 mesiacov a používal z nich vždy len kruh, keď kreslil kolesá na aute. Sem – tam som sa k nemu pridala, keď sa pustil do kreslenia. Vzala som si papier, geometrické tvary a začala som si krsliť. Najskôr som si nakreslila obrysy geometrických tvarov a potom som sa pustila do vyfarbovania. Brala som si jednu farebnú ceruzku za druhou a v mysli som sa vracala do detských čias.

Miško sa ma niekedy spýtal: “Mami, čo robíš?” A ja som odpovedala: “Obkreslila som si rôzne tvary a teraz si ich vyfarbujem.” “Páči sa ti to?” spýtal sa ma zvedavo. “Áno, Miško, baví ma to.” “Aha,” dodal a vrátil sa k svojej kresbe.

Týždňe a mesiace plynuli a on sa znovu a znovu vyberal len kruh. Až kým nenastal ten správny moment. Dnes prišiel ten deň, kedy sa rozhodol použiť všetky geometrické tvary. Minúty plynuli a on bol plne ponorený do svojej práce.

geometrické tvary_3

geometrické tvray_4

Najprv si nakreslil obrysy, potom všetky vzniknuté tvary vyfarbil. Nakoniec si vzal nožničky a svoj výtvor si opatrne vystrihol. V jednom momente sa mu podarilo spraviť dieru do kresby, a tak si vymyslel, že si vystrihne malý tvar z papiera a ním tú dieru prekryje. Celá práca mu trvala 60 minút.

geometrické tvary_5

geometrické tvary_6

Deti vnímajú a vstrebávajú všetko, čo robíme aj keď to tak v danom momente nemusí vizerať. Keď nastane ten správny moment, vyskúšajú to, čo videli. Niekedy ten “správny” moment nastane ihneď, niekedy na druhý deň a niekedy o šesť mesiacov neskôr. Deti potrebujú čas…