Odkedy sa Miško sám prevrátil na bruško, trávi takto celé hodiny a dni. Stačí mu sekunda na pretočenie a už veselo kope nožičkami. Nemáme doma žiadnu ohrádku ani nič podobné. Celý deň je na zemi. V tomto období je veľmi dôležité dopriať mu dostatočný priestor. Na zemi máme penové puzzle, lebo naša dlážka je dosť chladná. Okolo puzzle som mu položila košíky s hračkami, ktoré som vytriedila podľa druhu materiálu: drevené, látkové, plastové a košík s loptami z rôznych materiálov… Na podložke má vždy len jednu vec, s ktorou sa práve hrá.

Jeho najväčšia zábava je načahovanie sa za vecami. Vyberám pre neho také, ktoré sa buď nekotúľajú ako kocka na fotografii, alebo sa kotúľajú len veľmi pomaly, ako sú napríklad prepojené disky. Ešte sa nedokáže posunúť dopredu, zatiaľ sa za hračkami len načahuje, takže nemá zmysel dať mu loptu, alebo hračku, ktorá sa od neho rýchlo odkotúľa, lebo to, že ju nedokáže dočiahnuť ho len zbytočne frustruje.  Ak nedokáže nejakú hračku dlhšie dočiahnuť, posuniem mu ju bližšie tak, aby ju dokázal uchopiť.

Zaujímavá je aj korálková drevená hračka. Guličky sú  skvelým materiálom pre detské ruky, dokážu ich ľahko uchopiť.

Knižka, ktorú si Miško prezerá, je od Jozefa Ladu a volá sa Zvířátka. Je nádherne ilustrovaná, pod každýn obrázkom sa nachádza meno zvieratka a hlavne je to jedno z mála leporel, ktoré zobrazuje zvieratká realisticky.

Miško ešte nedokáže rozlišovať medzi realitou a fantáziou, je vo veku, kedy sa snaží pochopiť svet, do ktorého sa narodil. 

Mária Montessori tvrdila, že svet fantázie sa môže deťom predstaviť až keď dovŕšia tretí rok života, lebo inak ich mätieme. Kravičky predsa nie sú zelené a zvieratká nechodia oblečené, teda s výnimkou mestských psíkov:-)

Dáva mi to zmysel, a tak sa vyhýbame leporelám s hovoriacimi autíčkami, oblečenými zvieratkami a fantazijnými postavičkami…Teším sa, keď si jedného dňa budeme spolu čítať rozprávky a fantastické príbehy, ale ako všetko v živote, aj otvorenie dverí do sveta fantázie má svoj čas…

Miško si začal vyberať hračky, s ktorými sa hrá. Už si nevezme do ruky hocičo, čo mu podám, a tak som mu začala dávať na podložku 3 – 4 hračky. Zisťujem, že je to celkom dobrý spôsob, ako motivovať bábatko k otočeniu na bok. Zo začiatku jednotlivé hračky len nahmatával rukou a neskôr sa začal trošku natáčať.

Skvelým pomocníkom je aj kruh na stužke s pripevnenou loptičkou. Loptičku som kúpila v IKEA.

Tiež som ho začala kojiť poležiačky, aby som pretáčanie na bok podporila. Mliečko je skvelá motivácia k otočke.

Netrvalo to dlho a Miško sa prevrátil na bok a z boku na bruško. Prvý úspech sa mi nepodarilo zachytiť na fotke, ale na ten úsmev, ktorý mal na tvári, keď sa mu to konečne podarilo, nikdy nezabudnem.

Dokázal to úplne sám!