05 rokov

Nie je to iba hra… (zabudnutý vianočný blog)

By On July 19,18

“Play is the work of the child. “ Maria Montessori

“It is the child who makes the man, and no man exists who was not made by the child who once he was.” Absorbent Mind, Maria Montessori

Len čo Miško zbadal drevené bludisko, rozbehol sa k nemu. Zliezol dolu po drevených schodíkoch a začal hľadať cestu na druhú stranu. Sledovala som ho zhora. “Mami, ty choď na druhú stranu,” zavolal na mňa. Bolo to pozvanie do hry, ktoré som s radosťou prijala. Na druhej strane som bola prvá, nemala som v ceste žiadne prekážky. Postavila som sa ku schodíkom a sledovala ho. Niekoľkokrát zvolil nesprvávnu cestu a ocitol sa v slepej uličke. Vždy, keď zablúdil, zastavil sa, rozhliadol sa okolo seba a hľadal inú cestu. Netrvalo to dlho a dostal sa až ku mne.

“Ešte raz! Choď prosím na druhú stranu,” vraví mi. “Dobre, ” odpovedala som a pomaly som kráčala na druhú stranu. Miško sa rozbehol a hľadal cestu späť. Tentokrát zablúdil len raz. Keď sa dostal ku mne, zavolal na mňa: “Ešte!” A tak som sa opäť vybrala na druhý koniec.

Misko_bludisko_1

Kým som kráčala na druhú stranu, prišli k bludisku dvaja bratia aj s otcom. Starší brat mal asi 13 – 14 rokov a mladší 2 -3 roky. Mladší z bratov zliezol dolu po schodíkoch, jeho tvár žiarila šťastím. Vybral si jednu cestu a pomaly po nej kráčal. Keď sa dostal do slepej uličky, prekvapene zastal, nevyviedlo ho to z miery, skôr sa snažil dostať sa späť, no nebolo to ľahké.  Chodil tou istou cestičkou hore a dole. Zdalo sa mi, že jeho cieľom nie je dostať sa na druhú stranu bludiska a myslím si, že ani nevedel, že tam nejaká druhá strana je, fascinovala ho  tá cestička. Takto to ale nevnímal jeho ocino a ani brat, oni mali pre neho cieľ, a tak mu začali dávať inštrukcie.

“Tadeto nie, otoč sa a vráť sa späť! Nie tade! Doprava! Tade nie, doprava! Áno, tade! Ale nie, ideš zas zle!” Malý chlapec bol z toľkého množstva informácií úplne zmätený. Snažil sa nasledovať inštrukcie, no nešlo to. Nakoniec to starší brat vyriešil tak, že k nemu prišiel a ukazoval mu cestu na druhú stranu, kde vyšli po schodíkoch a odišli preč.

Moja pozornosť sa vrátila späť k Miškovi. Už vedel, ako sa dostane na druhú stranu bludiska bez jediného zaváhania. Stále chodil z jednej strany bludiska na druhú, no hra sa zmenila. Bludisko sa zmenilo na prekážkovú dráhu, ktorú s radosťou preliezal.

Misko_bludisko_2

Na konci bludiska namiesto schodíkov vyliezol hore po stene a keď šiel späť do bludiska, zoskočil dolu z mostíka. Miškova hra mi pripomenula počítačové hry, keď hráč zvládol jednu obtiažnosť, automaticky sa posunul na vyššiu, náročnejšiu úroveň. V tejto hre si Miško vytváral svoje vlastné úrovne a následne ich zdolával.

Misko_bludisko_3

Netrvalo to dlho a k bludisku sa opäť blížili dve deti. Tentokrát to bola sestra s bratom. Boli od Miška starší a ja som čakala, čo sa bude diať. Do bludiska vošli na mieste, kde stál Miško, ktorý ich pozorne sledoval. Akonáhle vstúpili dnu, bez akéhokoľvek dohovárania sa a slov, začala nová hra, preteky, kto sa dostane na druhú stranu ako prvý. Deti bežali všetky jedným smerom. Vzájomne sa sledovali ako keby zisťovali kto kde je. Táto hra trvala chvíľku a opäť bol Miško v bludisku sám.

Misko_bludisko_4

Preliezal ploty, zoskakoval zo stien a mostíkov. Už som ho chcela zavolať, aby sme sa posunuli ďalej, keď sa v bludisku objavilo dievčatko, Sarah, asi o rok staršie od Miška. Opäť, bez toho, aby niekto na niekoho prehovoril čolen slovo, začali pretekať. Miško steny bludiska preliezal a Sarah sa k nemu pridala. Behali a preliezali spoločne. V jednom momente zostala Sarah sedieť na stene bludiska a namiesto behania a preliezania sa začala pomaly posúvať po hornej latke. Hra sa opäť zmenila. “Poď tiež!” Zavolala na Miška. Miško vyliezol hore, sadol si za Saru a spoločne sa posúvali vpred.

Misko_bludisko_5

“Teraz pôjdeme tadiaľto.” Ukázala Miškovi smer. Keď sa dostali na koniec steny, zostali chvíľu sedieť. “Musíme to preskočiť. Pozri, takto… Ale nesmieš dať nohu na zem,” varovala ho. “Tam je voda,” dodal Miško. “Sú v nej žraloky,” pridal trochu nebezpečenstva do príbehu. “Áno, žraloky,” súhlasila.

Misko_bludisko_6

Keďže bola väčšia, bez problémov preskočila na druhú stenu. Miško sa pokúšal o skok, no bolo to na neho ďaleko, a tak spadol na zem. Rýchlo vyliezol hore. “To nevadí, keď to spravíš rýchlo, tak ťa nezožerú,” vytvorila pravidlo na preskakovanie, aby hru upravila na Miškovu úroveň. “Aha, takto,” zoskočila dole a hneď vyliezla späť.

Spoločne sa posúvali. “Takto je to ťažké,” skonštatovala. “Ja mám rada, keď je niečo ťažké,”  dodala. “Aj ja, mám radšej, keď je niečo ťažké,” súhlasil Miško.

Takto sa presúvali z jednej strany bludiska na druhú. Rozširovali príbeh, hľadali nové trasy. Vytvárali si výzvy a riešili komplikácie. Trénovali sa vo vedení a nasledovaní, dohadovali sa na trase. So záujmom som ich sledovala, počúvala som ich rozhovory a rozmýšľaľa som nad tým, aká je hra v našich životoch dôležitá. Cez hru objavujeme, kým sme, čo je pre nás dôležité. Hra nás zdokonaluje a posúva na vyššiu úroveň. Čo ma najviac fascinovalo bolo, ako sa hra počas hry menila. Uvedomila som si, že deti si vždy stanovia výzvu, ktorú dokážu zvládnuť a keď sa zdokonalia, automaticky si vytvoria ďalšiu, náročnejšiu výzvu.

Misko_bludisko_7

Misko_bludisko_8

Misko_bludisko_9

Misko_bludisko_10

K bludisku sa blížil chlapec v Miškovom veku a ja som bola zvedavá, čo sa stane. Vošiel do bludiska. Miško so Sarah boli práve v strede. Chlapec sa rozbehol, prebehol bludiskom, vyliezol hore a zakričal: “Prvý!” Sarah na neho zakričala: “Nie si prvý!” Miško sa pridal: “Mi nezávodíme!” “Áno, mi nezávodíme,” súhlasila. Mi ideme pomaly, je to tažšie. “Som prvý,” stál si za svojím chlapec. “Nie si!” nesúhlasili s ním deti. “Poď to vyskúšať takto!” vyzvala ho Sarah. Chlapec so rozbehol, chcel to tiež skúsiť, no otec ho zastvil. “Nechaj ich! Ty si bol prvý! Nechaj ich aj tú ich hlúpu hru!” A kráčali preč od bludiska. Z diaľky ešte bolo počuť: “Aj tak som bol prvý, mňa nezaujíma vaša hlúpa hra,” zakričal chlapec. “Je dobré, že máš vlastný názor,” dodal otec. No Sarah s Miškom ich už nepočúvali, prváve riešili problém, ktorou cestou sa dostanú na druhú stranu.

Ja som si pomyslela, aká škoda. Aká škoda, že otec zasiahol do hry a rozbil ju. Pripravil všetky deti o možnosť naučiť sa niečo nové. Možno by sa rozpor zmenil na spoluprácu a hra by sa posunula zas na ďalšiu úroveň…