Malé, veľké, biele, čierne, kovové, plastové, papierové, kartónové…všetky dopravné prostriedky Miška zaujímajú. Je schopný hrať sa s nimi od rána do večera a najradšej by si ich vzal aj do postele. Jeho vášeň pre autá dospela až tak ďaleko, že všetky ostatné veci na poličke začali zapadať prachom. Keď som ho pri hre s autíčkami pozorovala, nadobudla som dojem, že by to chcelo nejakú zmysluplnú autíčkovú aktivitu a nielen jazdenie s autíčkami po koberci. Nie, že by som ho chcela do niečoho nasilu tlačiť, ale zdalo sa mi, že on sám sa nudí. Rozhodla som sa, že jeho vášeň podporím a skúsim rozvinúť do niečoho zmysluplného.
V kníhkupectve som narazila na puzzle s dopravnými prostriedkami. Vedela som, že ho ihneď zaujme. Na kúsky papiera som mu nakreslila: cestu, koľajnice, vodu a oblaky, aby mohol priraďovať dopravné prostriedky k prostrediu, po ktorom sa pohybujú.
Musím sa priznať, že aj ja som sa pri tejto aktivite niečo nové naučila. Keď som Miška sledovala, všimla som si, že autobus položil na koľajnice. V prvom momente mi v hlave prebehlo, že to má zle, no predtým, ako ho jedna časť môjho ja chcela opraviť, zastavila som sa. Namiesto opravy som sa ho spýtala: “Miško a čo teraz robí autobus?” Na moje prekvapenie som dostala odpoveď: “Ide cez koľajnice.” Musela som sa sama sebe v duchu zasmiať.
Ďalšou autíčkovou aktivitou na Miškovej poličke sú nálepky s dopravnými prostriedkami. Je to skvelá motorická aktivita. Nie je totiž jednoduché jednotlivé tvary poodliepať tak, aby sa nepotrhali a ešte ich nalepiť. Veľmi nenáročná aktivita na prípravu a stačí na ňu pár nálepiek, ceruzky a papier.
Cesty z kusov papiera sú tiež lákavé. Môže si ich poskladať podľa svojej fantázie. Sú to len pásiky veľkého tvrdého papiera s nakreslenou cestu.
Keď ma Miško začal zastavovať pri číslovkách na ulici (plagáty, nápisy atď.), ukázal na ne a povedal deväť (väčšinou to bolo úplne iné číslo), začala som rozmýšľať nad nejakou aktivitou s číslovkami. Pri prehľadávaní internetu som na Pintereste našla aktivitu s číslami a autíčkami. Pomyslela som si: “Ideálna aktivita pre Miška,” a rovno som sa pustila do jej zhotovenia.
Z garáže som si vzala staré kartóny, nakreslila na ne cesty a garáže. Každé parkovacie miesto som očíslovala. Zatiaľ som sa rozhodla len pre číslovky od jedna do desať. V papierníctve som kúpila malé okrúhle a obdĺžnikové nálepky, biele aj farebné a na ne som napísala čísla. Keď som Miškovi prvýkrát hru ukázala, mala som pripravených 10 autíčok a každé malo svoje číslo. Boli zoradené za sebou a povedala som mu:”Toto je jednotka a autíčko s jednotkou patrí na parkovacie miesto číslo jedna. Toto je dvojka, na ktoré parkovacie miesto patrí autíčko s dvojkou?” Takto sme zaparkovali všetky autíčka na miesto, kam patrili.
Na druhý deň sme použili aj farebné krabice od grimm`s. Nielen, že sú farebné a dajú sa použiť ako garáže, každá má inú veľkosť, a tak musí Miško rozmýšlať, ktoré auto sa do garáže zmestí a ktoré nie. Na druhý deň si celú hru poupravil podľa seba, namiesto desiatich autíčok používal len jedno. Nalepoval a odpolepoval si z neho číslo podľa toho, do ktorej garáže chcel parkovať.
Veľmi rýchlo pochopil celý systém a za pár dní bol schopný priradiť správne číslo autíčka do správnej garáže. Myslím, že ich priraďuje podľa tvaru čísla. Zatial sám vie pomenovať trojku, štvorku, jednotku a dvojku no myslím, že je to iba otázka času, kedy ich bude vedieť pomenovať všetky.
Na druhý deň sme s Miškov vyrobili cestu pre malé autíčka. Hovoril, čo všetko na ceste chce: prechody, zastávku, retardér, tunely, semafór, garáže. Pomáhal mi s odlepovaním a prilepovaním suchého zipsu. Bola to celkom zábavná, kreatívna aktivita na upršané dopoludnie.
