Miškove dva najobľúbenejšie predmety tohto mesiaca sú: plastová fľaša a zubná kefka. Trávi s nimi denne veľa času.

Do plastovej fľaše dávam rôzne náplne a obmieňam ich: veľkú hnedú fazuľu, malú bielu fazuľu, šošovicu, alebo len trochu vody.

Baví ho s fľašou mávať, hrkať, otáčať. Rád sleduje a počúva ako sa obsah v nej premiestňuje z jednej strany na druhú.

Zubná kefka mu zas ponúka odlišný zmyslový zážitok. Väčšinou ju ožužláva, alebo s ňou máva vo vzduchu.

Rada sledujem ako objavuje, čo všetko sa s týmito obyčajnými vecami dá robiť.

Valec s farebnými loptičkami, ktorý má Miško v ruke som kúpila od Beginning Montessori. Je to jeden z montessori materiálov, ktoré doporučuje AMI (Association Montessori Internacionale). Krásne podporuje plazenie a lezenice.

Keď sa ho Miško dotkne, pomaly sa odkotúľa o pár centimetrov, a tak sa ho snaží dočiahnuť a pritiahnuť k sebe.

Valec sa nikdy neodkotúľa príliš ďaleko. Vďaka piatim loptičkám vo vnútri sa vždy vráti o pár centimetrov späť. Skvelá montessori hračka.

Na pár dní sme sa vybrali na návštevu k babke a dedkovi. Rozhodla som sa, že zoberiem minimum hračiek a spravila som dobre. Stačilo sa porozhliadnuť po babkinej kuchyni a mala som plnú misku zaujímavých vecí. Pridala som k nim kocku a detskú kefku na vlasy a Miškov prvý discovery basket bol hotový:

Stačilo ho postaviť na zem a dobrodružstvo sa začalo…

Aj drevený hrebeň je zaujímavý…

Zdá sa, že obyčajné veci v sebe skrývajú niečo neobyčajné…

Miško má 6 mesiacov, čaká ho ďalší miľník vo vývoji: lozenie.

Názory na lozenie sa vo svete líšia. Vaščina terapeutov a detských lekárov považuje túto fázu za veľmi dôležitú a doporučuje, aby rodičia svoje deti v lození podporovali.

Čo sa deje pri lození?

1. Dieťa sa prostredníctvom rúk a a nôh zdvihne: tým posiluje svoje svaly na trupe, ramenách, pažiach, rukách a nohách.

2. Nasmeruje svoj pohľad: najprv na vzdialený objekt, ku ktorému sa chce dostať, potom sa pozrie na svoje dlane, čo ho núti upraviť zaostrenie očí. Vďaka tomuto preostrovaniu si deti zlepšujú binokulárne videnie (tj. je to schopnosť použiť obe oči ako tým, táto schopnosť hrá veľmi dôležitú úlohu pri čítaní a písaní.)

3. Začne liezť: pri lození zapája celé svoje telo. Ľavá, pravá mozgová hemisféra a telo musia spolupracovať.

4. Emócie: naučiť sa liezť  si vyžaduje obrovské úsilie. Dieťa čoraz častejšie zažíva pozitívne a negatívne emócie, úspechy a sklamania pri dosahovaní cieľov. To ovplyvňuje jeho emocionálny rozvoj, sebadôveru a samostatnosť.

Lozenie nepodporuje:

Je veľa vecí, ktoré lozenia nepodporujú: málo času stráveného na brušku, nedostatok pohybu, používanie detských lehátiek, hopsátiek, chodítok, ohrádok, nevhodné oblečenie, motivovanie k predčasnému chodeniu a sedeniu…

Lozenie podporuje:

1. LEŽANIE NA BRUŠKU: Zo začiatku som zabúdala dávať Miška každý deň na bruško. Keď som zistila, aké je to pre neho dôležité, pretáčala som ho na bruško pri každom prebalení. Spočiatku protestoval, no netrvalo dlho a túto polohu si obľúbil. Začali sme spolu každý deň hľadať nové miesta, kde sa mu na brušku páčilo: prebaľovací pult, pracovňa, v obývačke pred zrkadlom…

2. PRIESTOR: Miško má k dispozícii celú obývačku, z ktorej sme odstránili nepotrebné a nebezpečné veci: zbytočné skrinky, stolík, kreslo, káble. Na podlahu sme položili penové puzzle, ktoré veľmi dobre izoluje. V hračkárstvach ich majú s rôznymi obrázkami. Najviac sa nám osvedčili jednoduché, veľké tvary. Rýchlo sa dajú poskladať a ľahko sa čistia.

3. POHODLNÉ OBLEČENIE: je teplo, Miškovi obliekame krátke bodíčka, ktoré sa zapínajú dolu. Niekedy je len plienke. Počas chladnejších dní volíme oblečenie, ktoré mu nebráni v pohybe a v ktorom sa mu nešmýkajú nožičky  pri pokusoch ísť vpred.

4. VEĽA POHYBU: “Každý moment, kedy sa dieťa nemôže voľne pohybovať je premrhanou príležitosťou, ktorá sa nikdy nevráti.”  (How to rise an amazing child)

Miško trávi celé dni na zemi. Detské lehátko sme nekupovali, veľmi obmädzuje pohyb. Keď si dieťa zvykne na sedenie, už sa mu nechce tráviť čas na brušku.

5. LÁKAVÝ PREDMET: Miška najviac zaujímajú jednoduché veci: zubná kefka, drevená kocka, miska, prepojené disky, plastová fľaša. Predmet, ktorý ho zaujíma položím na podložku pred neho, nie veľmi ďaleko, ani nie veľmi blízko. Musí vymaložiť určité úsilie a zároveň musí mať možnosť uspieť.

6. KONCENTRÁCIU: v tomto období nedávam Miškovi veľa vecí na podložku. Čím viac vecí okolo seba má, tým je jeho sústredenosť menšia.

Keď je sústredený, nikdy ho nevyrušujem. Nechávam mu priestor na to, aby mohol v kľude preskúmať predmet, ktorý ho zaujíma. Ak by som ho v danej chvíli pochválila, dotkla sa ho, alebo sa k nemu prihovorila, stratil by koncentráciu.

7. HRY A CVIČENIE: existujú rôzne hry a cviky, ktoré deti podporujú v lození. Veľa z nich je popísaných v knihe Rozvíjej se, deťátko. Táto kniha je skvelým sprievodcom psycho-motorického vývoja detí. Škoda, že sa mi nedostala do rúk ešte počas tehotenstva.

Odkedy sa Miško sám prevrátil na bruško, trávi takto celé hodiny a dni. Stačí mu sekunda na pretočenie a už veselo kope nožičkami. Nemáme doma žiadnu ohrádku ani nič podobné. Celý deň je na zemi. V tomto období je veľmi dôležité dopriať mu dostatočný priestor. Na zemi máme penové puzzle, lebo naša dlážka je dosť chladná. Okolo puzzle som mu položila košíky s hračkami, ktoré som vytriedila podľa druhu materiálu: drevené, látkové, plastové a košík s loptami z rôznych materiálov… Na podložke má vždy len jednu vec, s ktorou sa práve hrá.

Jeho najväčšia zábava je načahovanie sa za vecami. Vyberám pre neho také, ktoré sa buď nekotúľajú ako kocka na fotografii, alebo sa kotúľajú len veľmi pomaly, ako sú napríklad prepojené disky. Ešte sa nedokáže posunúť dopredu, zatiaľ sa za hračkami len načahuje, takže nemá zmysel dať mu loptu, alebo hračku, ktorá sa od neho rýchlo odkotúľa, lebo to, že ju nedokáže dočiahnuť ho len zbytočne frustruje.  Ak nedokáže nejakú hračku dlhšie dočiahnuť, posuniem mu ju bližšie tak, aby ju dokázal uchopiť.

Zaujímavá je aj korálková drevená hračka. Guličky sú  skvelým materiálom pre detské ruky, dokážu ich ľahko uchopiť.

Knižka, ktorú si Miško prezerá, je od Jozefa Ladu a volá sa Zvířátka. Je nádherne ilustrovaná, pod každýn obrázkom sa nachádza meno zvieratka a hlavne je to jedno z mála leporel, ktoré zobrazuje zvieratká realisticky.

Miško ešte nedokáže rozlišovať medzi realitou a fantáziou, je vo veku, kedy sa snaží pochopiť svet, do ktorého sa narodil. 

Mária Montessori tvrdila, že svet fantázie sa môže deťom predstaviť až keď dovŕšia tretí rok života, lebo inak ich mätieme. Kravičky predsa nie sú zelené a zvieratká nechodia oblečené, teda s výnimkou mestských psíkov:-)

Dáva mi to zmysel, a tak sa vyhýbame leporelám s hovoriacimi autíčkami, oblečenými zvieratkami a fantazijnými postavičkami…Teším sa, keď si jedného dňa budeme spolu čítať rozprávky a fantastické príbehy, ale ako všetko v živote, aj otvorenie dverí do sveta fantázie má svoj čas…