Tento mesiac nemáme veľa nových vecí, rotujeme hračky z predošlých období. Miška stále baví stavať drevené kocky, skladať farbené krabice od grimms (už ich začal stavať jednu na druhú) a ešte rád odlepuje lepiacu pásku z dverí.

Jeho odlepovacia vášeň je taká silná, že momentálne odlepuje všetko, čo sa dá odlepiť: etikety z nákupov, krabíc, vysačiek od oblečenia atď. Chcela som ho v tejto jeho vášni podporiť, a tak som mu kúpila farebné etikety. Dlho som ich hľadala a nakoniec som na ne natrafila na na Slovensku v papierníctve Ševt. Odlepuje ich jednu po druhej a prilepuje na sklo od balkónových dverí. Lepenie na papier ho nebaví, lebo etikety z neho nedokáže opätovne odlepiť.

Keď sme boli u babky, začal sa Miško zaujímať o ľadvinkovú sponu na popruhoch od ikeáckej detskej stoličky. Pokúšal sa ju zapnúť pri každom jedle. Tak som jednu kúpila a prišila ju na širokú gumičku. Berieme si ju hlavne keď cestujeme autom, Miško sa s ňou dokáže dosť dlho vyhrať. Zapne ju bez problémov a pomaly prichádza na to, ako sa odopína.

Zámok s kľúčom ho tiež zaujíma. Zatiaľ vie zastrčiť kľúč do zámku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to ľahké, no nie je. Kľúč musí byť správne otočený, aby ho dokázal zasunúť. Trvalo mu nejakú dobu, no cez mnoho pokusov a omylov na to prišiel.

Ďalšia aktivita je nesmierne jednoduchá a doviedol ma k nej Miško. Jedného dňa som ho videla ako sa pokúša navliecť pastelku do papierového obalu, v ktorom bola zabalená. Pastelky mu zatiaľ často nedávame, lebo ich má viac v ústach ako by s nimi kreslil.

Nechala som sa ním inšpirovať. Zobrala som kolík zo zatĺkačky a z tvrdého papiera som urobila valec.

Miška veľmi baví vkladať kolík do papierového valca a potom s úsmevom sleduje, ako kolík vypadáva von. Je to ďalšia z vecí, ktorú berieme do auta, keď cestujeme.

Jednoznačným hitom tohoto mesiaca je lego. Miško ho skladá stále dookola. Najprv začal s malými štvorcovými kockami a dnes už stavia rôzne veže zo všetkých kociek. Hlavne aby boli vysoké. Nechali sme sa inšpirovať a podložku na lego sme mu pripevnili na stenu. Ešte na ňu nedokáže kocky nasadiť, no rád ich dáva dole.

Odkedy máme v kuchyni učiacu vežu, varenie nadobudlo nový rozmer. Je zábavnejšie, zodpovednejšie, lepšie premyslené. Po varení nám síce zostáva väčší neporiadok, takže niekedy utierame skrinky aj dlážku, no učiacu vežu by som za nič na svete nevymenila a verím, že ani Miško nie.

Prvýkrát som ju videla na DVD Edisonov deň. Vďaka nej dvadsaťmesačný Edison pomáhal mame s prípravou jedla a s umývaním riadu. Nenašla som ju na žiadnom slovenskom ani českom eshope, no a objednávať ju zo zahraničia by bolo veľmi drahé. Jej cena sa pohybuje okolo 200 USD a poštovné by bolo astronomické, keďže je celá z dreva. (Tak už sa dá kúpiť aj v ČR na tejto úžasnej stránke: http://www.kukulino.cz  a tiež na: https://www.learningtower.cz/)

Zmierila som sa teda s tým, že učiacu vežu preskočíme. Áno, jedna z alternatív by bola kúpiť nejaký vyšší stupienok (IKEA jeden taký predáva a za dobrú cenu), no bála by som sa, aby z neho Miško nespadol a cestou na seba nestrhol nejaký hrniec. Má len 16 mesiacov a chvíľu nepostojí.

Jedného dňa som surfovala na nete a úplnou náhodou som narazila na blog, kde nejaký šikovný otecko vyrobil učiacu vežu z ikeáckych schodíkov BEKVAM. Obrázok som ukázala manželovi, aby vedel, čo bude robiť cez víkend. No a toto vzniklo v jedno sobotné popoludnie:

Spodná časť je z drevených schodíkov BEKVAM z IKEI, cena 349 CZK. Vrch sú laťky z Bauhausu, cena približne 400 CZK. Výšku hornej časti sme merali podľa kuchynského pracovného pultu a celú stoličku dal môj šikovný manžel dokopy s minimálnym náradím. Natreli sme ju ekologickou umývateľnou farbou, ktorá má atest na detské hračky a kontakt s jedlom.

Miško ju používa denne, vždy keď pripravujeme raňajky, obed a večeru. Najprv sme mu ju ku kuchynskému pultu prisúvali my, no veľmi skoro pochopil ako funguje a dnes si ju už prisúva sám. Dokonca s ňou cestuje po celej kuchyni. Presúva si ju z miesta na miesto podľa toho, čo ho práve zaujíma.

Veža je veľmi stabilná a vďaka tyčke na zadnej strane sa nebojíme, že by z nej prepadol.

Sám na ňu vylezie, sám z nej zlezie. Odsunúť si ju tiež vie sám.

Z Miška sa stal veľký pomocník pri varení. Pomáha so šúpaním cibule, prekladaním nakrájanej zeleniny alebo ovocia do misky. No a keď pečieme koláč, vysypáva múku do misky, prilieva tekuté ingerdiencie a mieša. Rád ochutnáva.

Varenie s ním síce nie je rýchlejšie a múku a vodu mávame nielen na linke. No dlhšie upratovanie je malou cenou za všetko to, čo sa pri varení všetci traja učíme.

Ak sa rozhodnete zaobstarať si učiacu vežu, je dobré prejsť celú kuchyňu a odstrániť nebezpečné predmety z dosahu. My sme si napríklad zaviedli pravidlo, že nôž sa hneď umyje a odloží na miesto, aby sa k nemu Miško nedostal. Ďalšia vec, na ktorú si dávame pozor je, aby Miško nedočiahol na sporák, pokiaľ sa na ňom niečo varí.

Ak si dáte do vyhľadávača “learning tower” najdete veľa rôznych typov. Tu je niekoľko zaujímavých linkov s učiacimi vežami:

1. Ikeahackers
2. Reebecki Supergirl
3. Etsy

Pracovný koberec je jedným z charakteristických prvkov každého montessori priestoru.

Plní hneď niekoľko funkcií:
1. vymedzuje pracovný priestor
2. podporuje jeden z montessori princípov “sloboda v medziach”
3. učí deti, aby rešpektovali a nevstupovali do pracovného priestoru iného dieťaťa

Zatiaľ som sa nikde nedočítala, v akom veku je najlepšie pracovný koberec dieťatu predstaviť. Na rôznych montessori blogoch som videla deti na pracovných kobercoch niekedy okolo 12 mesiaca.

Veľmi sa mi tento koncept páči, a tak sme aj u nás doma začali pracovný koberec používať.

Ako prvý som kúpila ten najlacnejší koberec aký som našla v obchode. Bol to koberec do kúpeľne. Keď mal Miško 13 mesiacov, položila som ho pred poličku s hračkami. Od toho momentu, vždy, keď sa chcel s niečím hrať, preniesli sme hračku z poličky na koberec. Koberec sme v týchto dňoch nevyberali a neodkladali, bol stále rozložený.

Niekedy hračka na poličke Miška natoľko zaujala, že pri nej stál a hral sa s ňou tam. V takých momentoch som riešila ako k tomu pristúpiť. Mám ho vyrušiť a preniesť hračku na koberec, alebo nie? Rozhodla som sa, že ho nebudem rušiť. Ešte je maličký a už sa mi párkrát stalo, že som ho nechtiac v jeho koncentrácii vyrušila a výsledok bol, že stratil záujem sa s hračkou ďalej hrať a odišiel.

Keď začal nosiť predmety po izbe v oboch rukách, kúpila som väčší koberec. Ukázala som mu ako sa vyberie z kýblika a rozloží na zemi. Veľmi rýchlo to pochopil.

S rozkladaním koberca mu pomáham, ak pomoc potrebuje. Momentálne sa učíme, aby koberec položil na zem a potom ho rozroloval.

No a keď je koberec na zemi, nezostáva nič iné, ako priniesť hračku, s ktorou sa chce hrať. Hračku si už nosí sám.

Kým sme na lego ešte nemali košík, stávalo sa, že kocky vysypal mimo koberec. V tom prípade sme ich všetky spolu presunuli na koberec.

V tomto období je skladanie štvorcových lego kociek Miškovou najobľúbenejšou aktivitou.

Keď sa dohrá, kocky odložíme spať do krabice. Ak ho pri ukladaní hračiek zaujme niečo iné a rozbehne sa preč, zastavím ho a poviem mu: “Miško, najprv uložíme kocky späť do krabice, a potom si môžeš zobrať/ísť…” Väčšinou poslúchne. Ak je však unavený a mrzutý, nenútim ho, hračky hneď uložím sama.

Ak sa už ďalej nechce hrať na zemi, odložíme aj koberec. Miško ho ešte nevie zrolovať, takže ja koberec zrolujem a on ho odloží do kýblika.

Niekedy si sám zoberie koberec, položí si naň hračku a hrá sa. Inokedy mu to musím pripomenúť. Koberec sám od seba zatiaľ neodkladá. Myslím si, že je to spôsobené tým, že si ho ešte nevie sám zrolovať. V posledných troch dňoch sa mu veľmi páči vybrať si koberec, rozrolovať si ho, vysypať si naň lego a potom sa postaví, uchopí rohy koberca a zdvihne ho do výšky tak, že všetky kocky sa skotúľajú na zem. No, obaja sa stále učíme niečo nové:-)

Zaujímavé blogy na túto tému:
North American Montessori Center
How we montessori
Montessori Beginnings

Miška v tomto období najviac baví chodenie po vonku a preskúmavanie okolia. Denne chodíme na prechádzky v akomkoľvek počasí. Ako sa vraví, nie je zlé počasie, len zlé oblečenie. Keď sme vonku rád sleduje autá, lietadlá, kvietky, chrobáky a deti ako sa hrajú na ihrisku.

Doma zas pobehuje z izby do izby a baví ho:

1. Otváranie a zatváranie tyčinky na pery.

2. Presýpanie a prekladanie ryže z misky do misky, alebo mimo misku:-)
Rozmýšľala som, že by som kúpila nejaký veľký igelit a nechala ho presýpať ryžu na ňom. No nakoniec som sa rozhodla, že igelit nepotrebujeme. Zametanie je skvelá aktivita, do ktorej sa Miško zatiaľ aktívne nezapája, ale pozorne ju sleduje.

Skvelou variantou je aj fazuľa, pšeno/jáhly, alebo obyčajné pinpongové loptičky.

3. Skladanie lego kociek.
Najprv som Miškovi dala celý sáčok s legom, no ako som ho sledovala, zistila som, že ho toľko kociek rôznych veľkostí frustruje. Nedarilo sa mu totiž tie väčšie na seba napojiť.
Tak som vybrala pár najmenších kociek. Vložila som ich do látkových vrecúšok a vrecúška do kýblika.

4.  Skladanie a rozkladanie drevených krabíc Grimms.
Dlho som rozmýšľala, či investovať, alebo neinvestovať do farebných drevených krabíc Grimms. Nakoniec sa mi naskytol jeden menší projekt a rozhodla som sa, že ich kúpim za peniaze, čo dostanem. Bola to veľmi dobrá investícia. Miško sa s nimi hrá každý deň. Rozhladá ich, vkladá ich do seba a na seba, nosí ich po byte. Dajú sa kúpiť cez grimms.cz, ja som ich kúpila tu.

Fotografie som robila, keď ich mal Miško prvé dva dni. Trvalo mu týždeň, kým sa ich cez pokus/omyl naučil skladať jednu do druhej podľa veľkosti od najmenšej po najväčšiu.

Väčšinu času vkladá jednu kocku do druhej, stavanie veže ho momentálne nezaujíma. No zhadzovanie ho veľmi baví.

Keď začal nosiť krabice po byte, obúvala som mu papučky, aby si neporanil nôžku, ak by sa mu vyšmykli a spadli. Sú dosť ťažké, keď sú zložené jedna v druhej. V knihe Absorbent Mind Mária Montessori píše:

“Na základe pozorovaní sme zistili, že v roku a pol sa u detí objavuje nový faktor, ktorý je veľmi dôležitý pre vývoj nôh a paží. Jedná sa o vývoj sily. Dieťa, ktoré sa stalo aktívnym a zručným sa cíti silné… Namiesto toho, aby len chodilo, obľubuje dlhé prechádzky a  rado nosí ťažké veci.

Ruka, ktorá sa naučila uchopovať predmety sa musí učiť zdvíhať ťažke predmety a premiestňovať ich. Tu je 18 – mesačné dieťa, ktoré v náručí drží obrovskú krhlu s vodou. Dokáže ju uniesť, no kráča veľmi pomaly a je preň náročné udržať rovnováhu.”

Preto, som sa rozhodla pre drevené krabice a Miškovi ich nezakazujeme nosiť, ani mu s nimi nepomáhame.

5. Odlepovanie a prilepovanie bambuliek a iných vecí…
Miško začal odlepovať obrázky z drevených kociek. Keďže som mu nechcela vziať radosť z odlepovania a na druhej strane by bola škoda, aby si zničil kocky,  vzala som kúsok kartónu a nalepila naň obojstranú lepiacu pásku. Niekoľko bambuliek som nalepila na kartón a na tanierik som poukladala zvyšné bambulky. Pridala som aj povystrihované rôzne tvary z plste, penovky a nastrihanej koženky.

Miško ich radšej odlepuje ako prilepuje. Veľmi podobná, ale krátka aktivita je odstraňovanie fólie z detského čaju.

6. Otváranie krabíc, krabičiek a iných nádob.
Už dlho som Miškovi nepripravila žiadny “discovery basket”. Spomenula som si na ten posledný s krabičkami a opäť som mu ho pripravila, no tentokrát som do košíka dala oveľa viac škatúľ, krabičiek a rôznych nádob s rôznymi uzávermi. Do každej som vložila nejakú vec, aby bolo otváranie a zatváranie zaujímavejšie.

Miško ho má v poličke, takže kedykoľvek sa mu zachce, môže otvárať, zatvárať, vkladať a vyberať.

V posledných týždňoch vždy pri raňajkách, obede, alebo večeri začal Miško vylievať obsah pohára do jedla. Keďže to opakoval znovu a znovu, nechávam ho, aby si vodu z džbánu do pohára nalieval sám. Do džbánu mu nalievam len malé množstvo vody, menšie ako sa zmestí do pohára a po ruke mám vždy handru.

Sklenený džbán má jednu výhodu, Miško môže sledovať ako voda z neho putuje do pohára, alebo mimo neho, ak sa netrafí.:-)

Keď vodu vyleje mimo pohár, čo sa mu stáva často, ponúknem mu handru, aby mohol vodu utrieť. Ak o utieranie neprejaví záujem, vodu utriem sama.

Niekedy počas tejto “nalievacej aktivity” pije vodu z džbánu. Inokedy vyleje vodu z pohára na stôl. Nebránim mu v tom. Verím, že je to súčasť učenia sa.

Jeho “nalievacie schopnosti” sa deň za dňom zlepšujú, no sú dni, kedy o nalievanie nemá záujem. Nechávam ho, aby ma viedol…