S puzzle sme začali už dávno a Miška baví dodnes. Je to skvelá aktivita na zastavenie sa, skľudnenie sa, na postreh aj rozmýšľanie. Vyťahujeme ho hlavne pred spaním. Niekedy ho Miško skladá sám a inokedy ho skladáme spolu.
Ak sa nemýlim, prvé puzzle, ktoré Miško dostal, bol tento drevený chlapček:
Stojím s kamarátkou na okraji vybágrovaného jazera. Zastavili sme sa tu na chvíľku na olovrant. Deti dojedli koláč a vybrali sa preskúmať dno. Najprv kráčajú pomaly. Zrazu sa Miško zastaví, niečo zbadal. Na jeho tvári sa objaví obrovský úsmev, rozbehne sa. Už som si to všimla aj ja. Jazero je síce vypustené, ale cez jeho stred tečie malý potôčik. V tom momente si uvedomím, že ak sa šmykne a namočí si topánky, je koniec prechádzky, budeme musieť ísť domov. Začnem na neho volať, aby sa vrátil späť. Beží ďalej. Jeho o rok a niekoľko mesiacov staršia kamarátka Tánička sa na volanie maminky zastaví a rozmýšľa. Medzitým Miško veselo preskočí potôčik. Tánička stojí a váha. Kričím na Miška, aby sa vrátil späť, lebo už ideme ďalej, no na moje volanie nereaguje. Tánička tiež ide k potôčiku, stojí na jeho okraji. Voláme na deti, aby sa vrátili. Tánička po počiatočnom váhaní počúvne maminu, Miško skáče veselo ďalej. Zrazu sa šmykne a skončí jednou nohou vo vode. Vstane a zakričí na mňa: „Mami, trošku som si namočil topánky.“ Volám na neho, aby za mnou prišiel. Lezie von z jazera.
Čakám, kým vylezie von a rozmýšľam, ako sa zachovať…
Na stole je bábovka, ktorú priniesla kamarátka na Miškove narodeniny. Pár kúskov je nakrájaných na tanieri a zvyšok je stále na plechu. Miško vraví: “Tato, môžem si dať bábovku?” manžel mu odpovedá: “Áno, je nakrájaná na tanieri.” Miško má však inú predstavu: “Ale ja chcem z tej veľkej.” Manžel mu podá jeho krájací nôž a vraví mu: “Tak si z nej odkroj.” Miško si vzal nôž do ruky a odkrojil si z bábovky.
Nezainteresovaná osoba by si mohla pomyslieť, že sme nezodpovední rodičia, lebo dávame trojročnému dieťaťu do ruky ostrý nôž, no nie je to tak. Miška sme na tento moment postupne a dlho pripravovali. Strávil veľa času trénovaním krájania s rôznymi nožmi od menej ostrých až po tie naozaj ostré.
Strihá všetko, čo mu príde pod ruky: papierové noviny a časopisy, slamky, kartóny, penové papiere, vlnkované papiere, farebné aj biele papiere. Doma máme dvojo detských nožníc, jedny malé a druhé, ako ich Miško volá “veľké, červené”. Raz používa jedny a inokedy druhé. Jasné, že obľúbené sú tie veľké. Červené sú z papierníctva a malé kovové som kúpila cez starchild, majú len 9 cm, sú zaoblené a ľahko sa s nimi strihá.
Cesty pre autá…
