Na stole je bábovka, ktorú priniesla kamarátka na Miškove narodeniny. Pár kúskov je nakrájaných na tanieri a zvyšok je stále na plechu. Miško vraví: “Tato, môžem si dať bábovku?” manžel mu odpovedá: “Áno, je nakrájaná na tanieri.” Miško má však inú predstavu: “Ale ja chcem z tej veľkej.” Manžel mu podá jeho krájací nôž a vraví mu: “Tak si z nej odkroj.” Miško si vzal nôž do ruky a odkrojil si z bábovky.

Nezainteresovaná osoba by si mohla pomyslieť, že sme nezodpovední rodičia, lebo dávame trojročnému dieťaťu do ruky ostrý nôž, no nie je to tak. Miška sme na tento moment postupne a dlho pripravovali. Strávil veľa času trénovaním krájania s rôznymi nožmi od menej ostrých až po tie naozaj ostré.

Čo je v našej kultúre nepochopiteľné, v inej je úplne normálne. Nie je to tak dávno, čo som sledovala dokument o pigmejoch. Na jednom zábere som videla malé, ani nie trojročné dieťa ako držalo v ruke mačetu. Šlo s ňou k drevenému kolu a začalo do neho tou mačetou sekať. Nikto z okolitých dospelých sa tomu nedivil, ani sa mu ju nesnažil zobrať z ruky. Skúsila som si predstaviť podobnú situáciu v našej kultúre. Ako by reagovali rodičia, starí rodičia, alebo len náhodní okoloidúci…?

Netvrdím, že máme deťom dávať do ruky mačety. Len v poslednom čase mám silný pocit, že naša kultúra začala deti uzatvárať do bezpečného sveta plastových pohárov, tanierov, fliaš s náustkami, nevysypateľnými miskami a taniermi, ktorý síce rodičom uľahčuje prácu, no vysiela deťom mylný obraz o skutočnom svete a ich vlastných schopnostiach.

Miško používa nôž. Učili sme ho, ako sa nôž drží, ako sa s ním chodí, kde je ostrá a kde tupá časť a tým sa učí zodpovednosti, pozornosti a trpezlivosti. Začali sme tým “najbezpečnejším” a postupne sme prechádzali k ostrým nožom. Niektoré má k dispozícii vo svojom šuplíku a ten najostrejší je odložený mimo jeho dosah. Ak ho potrebuje, vypýta si ho.
1. vlnkovací krájač Tescoma 2. škrabky na zeleninu 3. nôž na šalát Tescoma 4. krájací nôž monte – náčiní 5. krájací nôž od našej babičky

Ako prvý začal používať vlnkovací krájač Tescoma. Je vhodný hlavne na mäkkú zeleninu a ovocie. Hľadala som trošku menšiu verziu tohoto krájača aj na Slovensku aj v Čechách, no v tej dobe som ho nikde nevedela nájsť. Momentálne je menšia verzia dostupná v eshope monte-nacini.

Potom nasledovala škrabka na zeleninu. Zeleninu na škrabanie som Miškovi krájala na polovicu, aby sa mu pri škrabaní netočila.

Kým som hľadala vhodný ostrý nôž, používal Miško nôž na krájanie šalátu od Tescomi. Nevýhodou tohoto noža je, že je príliš veľký do detských rúk a dá sa s ním krájať len mäkké ovocie a zelenina (mrkva na obrázku je uvarená, surová by sa ťažko týmto nožom krájala).

Lepšou variantou je krájací nôž, ktorý nájdete na monte-náčiní. Použila by som ho ako prvý krájací nôž.
Je vyrobený presne do detských rúk a je naostrený tak, aby sa s ním dalo krájať, ale nie porezať.

No a dnes už má Miško svoj vlastný ostrý nôž. Máme ho odložený na hornej poličke medzi ostatnými nožmi a ak ho chce, musí si ho vypýtať.

Vždy, keď potrebujem niečo ošúpať, alebo nakrájať volám Miška na pomoc a sedíme spolu a krájame.
Deti zbožňujú pracovať v kuchyni, a ich koncentrácia v tých momentoch je neuveriteľná.