Spýtal sa ma kamarát, keď sme boli spolu s Miškom na prechádzke v parku. Miško sa už niekoľko dní nevedel odtrhnúť od ružovej detskej buginy. Tlačil ju hore kopcom, dolu kopcom, po betóne, po tráve, cez piesok aj doma z izby do izby, po dlažbe aj po koberci. Prechodili sme s ňou niekoľko desiatok kilometrov a obrovské množstvo rôznych terénov.
“Keď sa zbavíš predsudkov, uvidíš namiesto ružovej dievčenskej buginy skvelú motorickú hračku, vďaka ktorej Miško spoznáva terén. Na štrku to hrká. Ak narazí na kameň, obrubník, alebo korene stromov, nejde to, buginu musí podvyhnúť a preniesť. Na tráve treba tlačiť silnejšie. Dolu kopcom to ide ľahko, ak ju však pustí, ujde mu. Hore kopcom to ide ťažšie, je potrebné tlačiť. Do piesku sa kolieska zabárajú, takže bugina sa po chvíli ani nepohne. No a čo sa mňa týka, bez problémov ju zložím do batohu, ak ideme na dlhší výlet. Fúrik je určite tiež fajn a máme ho na zozname, avšak ten funguje na inom princípe, hlavne má len jedno koliečko.:-)”
Musím sa priznať, že Miškova ružová bugina (inú farbu v obchode nemali) ma tiež veľmi bavila. Vždy keď sme niekoho stretli cestou, bolo fascinujúce “vidieť” jeho myšlienky.
Maja
October 1, 2014Ach, tie farebné predsudky. Asi by ma síce tiež trochu zarazila tá ružová a kočík v spojení s chlapcom…ale nakoľko sa stretám zase s tým, že keď máme našu malú Kvetinku v modrom oblečení a v modrej šatke, tak všetci vravia “aký pekný chlapček”, asi sa od tých konzervatívností odprostím úplne. 😀
Zuzana
October 1, 2014Je to v nás nejak silno zakorenené.:-) Miško si tú buginu vybral sám, keď sme boli na návšteve a mali ju tam, hneď k nej bežal a v obchode s hračkami tiež bežal hneď ku kočíkom. Tak sme sa rozhodli, že mu ju kúpime, prišlo nám to úplne prirodzené. Je skvelé, že deti nerozmýšlajú ako dospelí, vďaka tomu zažívajú kopec zábavy.:-)
Eva
November 14, 2014Aj my sme malemu zadovazili kociarik s babikou, pretoze sa mu pacilo sa hrat s kociarikmi inych deti, ci v herniach. Je nadseny, berie ho so sebou von na prechadzky, ci sa hra doma. Pre vacsinu ludi, ktorych stretneme je nepochopitelne, ze kocikuje chlapcek a nie dievca, automaticky ho oslovuju ako dievcatko, i ked podla oblecenia by sa dalo vzhladom na nase obliekacie stereotypy usudit, ze je chlapcek. Ja to beriem tak, ze deti po nas opakuju vsetko, co vidia, ze robime, tak by bolo az divne, keby neopakoval aj kocikovanie a staranie sa o babiku. Tak snad mu nesposobime ziadnu vadu osobnosti
Zuzana
November 17, 2014Aj ja si myslim, ze deti len opakuju, co vidia a nemam strach zo ziadnej ujmy:-) Misiak ma rad aj auticka aj vlaciky aj kociar aj umyvanie riadu.:-)
Zuzka
November 19, 2014Musím se také přidat, náš malý jezdil a jezdí hlavně se svým dřevěným vozíkem, který je neutrální pro všechny, ale jakmile jsme jednou vyjeli se sestřenčiným kočárkem, který jsme měly půjčený na zašití, tak byl za holčičku. Copak tatínci kočárky nevozí? Jinak je to opravdu o opakování – vidí, že peču, vařím, kojím mladšího syna a tak to dělá taky tak 😀 (to kojení – dává pít mlíčko svému lednímu medvíkovi).