Asi pred rokom o takomto čase sme boli v nákupnom centre. Keď sme vychádzali z hračkárstva, zrazu som začula srdcervúci krik. Obzrela som sa za hlasom a na zemi som uvidela ležať asi dvojročné dievčatko. Veľmi hlasno kričala a celou silou udierala nohami a rukami o podlahu. Vedľa nej na zemi kľačala jej mamina. V ruke držala misku s piškótami a snažila sa odpútať jej pozornosť. Nedarilo sa jej to a bolo na nej vidieť, že je v koncoch. Opodiaľ stál otec dievčatka. Z bezpečnej vzdialenosti sledoval dcéru s mamkou a zdalo sa, že by radšej bol niekde inde. Ľudia sa zvedavo pristavovali a vo vzduchu bolo cítiť napätie. Nebolo ťažké zistiť, čo sa deje. Malá slečna sa hnevala, lebo musela odísť z hračkárstva.
V tom období Miško nemal ani rok. Keď som videla celú situáciu, kládla som si otázku ako ju riešiť. Čo spraviť, povedať, ako zareagovať. Vedela som, že obdobie vzdoru nás tiež čaká a chcela som naň byť pripravená, aspoň v rámci možností. Začala som teda hľadať odpovede na internete a v knihách.
Pred pár týždňami som dočítala veľmi zaujímavú e-knihu: Povedz, čo vidíš. Autorkou je Sandy Blackard. Dá sa zadarmo prečítať na Sandynej webovej stránke tu. Táto knižka mi dala odpovede na všetky otázky, ktoré som mala.
Ako by som dnes postupovala, ak by som bola na mieste mamičky v nákupnom centre?
1. “Deti vnímajú svet inak, ako my dospelí. Všetko, čo ROBIA a HOVORIA je komunikáciou z ich sveta do toho nášho. Ceu to, čo robia a hovoria, môžeme pochopiť to, na čo MYSLIA a ako sa CÍTIA.”*
Malé dievčatko v nákupnom centre sa snažilo prostredníctvom kriku a kopania niečo “povedať” svojim rodičom.
2. “Deti túžia byť pochopené. Ich túžba po pochopení je tak obrovská, že sa z nej stáva potreba. Deti budú komunikovať dovtedy, kým nepocítia, že boli pochopené.”*
Pri Miškovi zisťujem, že tento odstavec v sebe ukrýva obrovskú pravdu. Ak sa mu niečo nepáči, napr.: chce jazdiť s motorkou po ceste namiesto po chodníku a ja mu to budem zakazovať, bude kričať a hnevať sa. Čím viac mu to budem zakazovať, tým viac bude kričať a hnevať sa. Moje zákazy, vysveľovanie alebo snaha odpútať jeho pozornosť inam v tom momente strátí váhu, lebo nebola naplnená jeho potreba po pochopení.
To isté sa dialo aj v nákupnom centre. Nech mamička robila čokoľvek, nefungovalo to. Dievčatko kričalo hlasnejšiue a kopalo silnejšie. Nebola pochopená, a tak ďalej vytrvalo komunikovala to, čo bolo pre ňu v tom momente veľmi dôležité.
3. “Deti nie sú schopné počúvať, kým neboli vypočuté. Aby ste deťom dali najavo, že ich chápete, povedzte im, čo vidíte.”*
POVEDZTE, ČO VIDÍTE je tá najjednoduchšia rada, akú som kedy počula. Funguje ako mávnutie čarovným prútikom. Presviedčam sa o tom každý jeden deň. Naposledy, keď sme sa vrátili s Miškom z prechádzky a zakázali sme mu vziať si zašpinenú motorku (odrážadlo) donútra, rozplakal sa. Kľakla som si k nemu, pozrela som sa mu do očí a povedala som mu:”Si smutný, lebo ti nechceme dovoliť jazdiť na motorke vo vnútri.” V tom momente prestal plakať a povedal: “Áno.”
Stačilo len povedať, čo vidím. Aké jednoduché! Zistila som, že ak chcem povedať, čo vidím, musím zastaviť samu seba. Musím odložiť na bok všetky moje hodnotenia, predsudky a predstavy. Moja pozornosť sa z môjho vnútra presmeruje na Miška. V takom momente ho začínam naozaj počúvať a vidím, čo sa naozaj deje. Tým, že poviem, čo vidím, sa mením z mamy, čo nechápe, zakazuje a teda “stojí v ceste” na mamu, ktorá chápe, počúva, podporuje a “stojí vedľa”. Keď poviem, čo vidím, zmení sa celá nálada okolo a Miško je v tom momente tiež pripravený počúvať.
Som si istá, že ak by mamička v nákupnom centre tiež povedala svojej dcérke, čo vidí, celá situácia by sa zmenila. “Si smutná, že sme ťa zobrali z hračkárstva. Veľmi sa ti tam páčilo. Bolo tam tak veľa zaujímavých a nových hračiek.”
4. Ak dieťa robí niečo s čím nesúhlasíte, povedzte, čo vidíte a ponúknite mu alternatívu, podporíte tak jeho sebakontrolu a kreativitu.”*
Miško si v hračkárstve rád obzerá autíčka. Behá od jedného regálu k druhému a je nesmierne šťastný. Pár minút pred tým, ako potrebujem, aby sme z hračkárstva odišli, oznámim mu, že za chvíľku budeme musieť odísť. Niektoré deti majú problém s náhlymi zmenami, a preto je dobré ich o nich vopred informovať.
Keď nastane daný moment, vezmem ho a odchádzame k dverám. Ak protestuje, poviem mu, čo vidím: “Je tu veľa autíčiek a ty by si tu rád zostal a poobzeral si ich, no je čas ísť.” Potom mu navrhnem alternatívu a tá záleží na tom, kam potrebujeme ísť. Keďže v súčasnom momente sú v centre jeho záujmu autíčka, alternatívy sa krútia okolo nich. Niektoré sú:
“Pamätáš si na to obrovské auto na prízemí, ktoré sa ti tak veľmi páčilo, poď ideme si ho pozrieť z blízka.”
“Teraz pôjdeme von na ulicu a kým budeme čakať na zeleného panáčika na prechode, spočítame všetky autá, ktoré pôjdu okolo. Bude to zábava. Možno niektoré zatrúbi a možno pôjde okolo aj policajné auto”
“Dedko nás odvezie autíčkom domov a spolu ho dáte do garáže.”
“Doma vyberieme z košíka všetky autíčka a postavíme im spolu obrovskú garáž.”
Máme aj jeden rituál. Vždy, keď odniekiaľ odchádzame, zakývame danému miestu a tak sa s ním rozlúčime.
5. “Deti potrebujú pravidlá. Pravidlá vytvárajú medze, vďaka ktorým sa deti učia sebakontrole. Keď deti “narazia” na hranicu, učia sa, že majú schopnosť zastaviť sa.”*
S manželom sa snažíme byť konzistentní. Ak je niečo zakázané, tak je to zakázané a nič s tým nepohne. Nehráme hry: “OK, tak si to vezmi, ale len na chvíľku.” Hranice sú jasne dané a nedá sa cez ne ísť.
Uvedomila som si, že niekedy je dobré zamyslieť sa nad pravidlami/hranicami a naozaj zistiť, či sú opodstatnené, alebo nie. Keď sme Miškovi zakázali jazdiť vnútri na motorke, nedalo nám to a položili sme si s manželom otázku, prečo sme mu to zakázali. Zistili sme, že dôvod nebolo jazdenie po byte (máme minumum nábytku, zranenie nehrozí), ale špinavé kolesá. Motorku sme teda umyli, Miško osušil kolesá a všetci traja sme boli spokojní.
6. “Deti konajú podľa toho, čo si o sebe myslia. Presvedčenie o tom, kým sme vychádza z našich úspechov a neúspechov. Ak deti upozorníme na ich silné stránky, budú schopné sa podľa nich definovať.”*
Ako často vravíme deťom to, v čom nie sú dobré, čo robia zle, ako by mali niečo robiť inak alebo ako zle sa správajú. Aký obraz si vďaka tomu o sebe vytvárajú?
S manželom sme sa rozhodli, že si budeme všímať a vyzdvyhovať momenty Miškových úspechov. A nemám na mysli chválenie ani používanie nič nehovoriacej frázy: “Ty si ale šikovný chlapček.” Skôr si všímame takéto momenty a používame tieto slová:
“Upratal si si hračku do poličky, si poriadkumilovný.”
“Podelil si sa s tatom o muffin, si štedrý.”
“Prekročil si knižku, aby si ju nepoškodil, si pozorný.”
“Sám si sa ukľudnil, dokážeš ovládať svoje emócie.”
“Počkal si, kým sa dorozprávam s tatinom, si trpezlivý.”
“Aj keď sa ti zo začiatku nedarilo vláčik poskladať, nevzdal si sa a nakoniec si ho poskladal, si vytrvalý.”
Knižka Povedz, čo vidíš, ma veľa vecí naučila a veľa vecí som si vďaka nej uvedomila.
Na Sandynej webovej stránke je možné za 20 dolárov absolvovať online tréning. Je to súbor kratučkých videí z workshopov, ktoré Sandy spolu s kolegyňou ponúkajú v Amerike. Videá sa dajú po dobu jedného mesiaca sledovať tak často ako človek potrebuje a kedy potrebuje. Súčasťou online workshopu je aj možnosť položiť Sandy konkrétne otázky a na email dostáva účastník doplňujúce cvičenia. Určite doporučujem. Link na online workshop je tu.
Výborné a veľmi poučné články v angličtine o tom, ako riešiť detské záchvaty hnevu na verejnosti:
Sandy Blackard: http://www.languageoflistening.com/blog/too-fun-to-leave-not-fair/
Donna Bryant Goertz: http://mariamontessori.com/mm/?p=2415
Lenka
December 14, 2014Skvělý článek, pomohl mi uvědomit si moc věcí!
Lenka
Sandy Blackard
December 15, 2014Thank you so much for sharing my book, “SAY WHAT YOU SEE for Parents and Teachers” with your readers and recommending my Online Training Center.
I read your post via Google translate and smiled all the way through! (I could tell the translation wasn’t perfect, but I think I understood most of what you wrote.) Your comment in #3, “Say what you see is the simplest advice I’ve ever heard. It works like magic,” made my day! Every parent could make the same kind of difference for their children if they just knew how.
In your review, you seemed to cover all of the important points, gave great examples of using SAY WHAT YOU SEE with your son, and pointed out the difference it could’ve made for the little girl in the shopping center. Your CAN DOs for staying within your boundaries while validating your son’s interest in cars and his wish to ride his bicycle in the house (!) showed you have creative problem-solving abilities. Those were clever options that met his needs and yours. Then the examples you gave of STRENGTHs were very clear. No mistaking those for praise.
Thank you again for the excellent review and for helping me reach more parents with Language of Listening!
Warmly,
Sandy
http://www.languageoflistening.com
Zuzka Urbanová
December 29, 2014Zajímavá a obsahující podobné návody a přístup je v češtině knížka “Vychováváme děti a rosteme s nimi” jinak děkuji za krásný blog, škoda, že jich ve slovenštině nebo češtině neexistuje víc. Vše dobré do nového roku Zuzka
Zuzana
January 3, 2015Dobry den Zuzka,
Dakujem za informaciu o knizke, rada sa na nu pozriem a tiez za krasne slova. Dakujem.
Eva
January 8, 2015Jednoduche a prinosne 🙂 Ja si dovolim tiez dat do pozornosti knizku, ktora pomaha nam, obsahuje aj metodu z clanku a spustu dalsich, i s prikladmi.
Ako hovorit, aby nas deti pocuvali. Ako pocuvat, aby nam deti doverovali.
http://www.martinus.cz/?uItem=148269
Zuzana
January 8, 2015Jeej ta je skvela, dakujem, za pripomenutie.:-)
Zuzka
February 12, 2015Dakujem Vam za cenne rady a odporucania, vela z nich praktizujem a citim, ze je to prinosne pre mna i môjho synceka. Mame doma aj uciacu vezu, podla Vasho clanku, a to bola jedna z najlepsich veci, ktore nam prisli do zivota :). Prajem Vam, nech Vám nové skusenosti prinášajú dalsie zaujímavé nápady, ktore obohatia nielen Vas s Miskom, ale i nas- ostatne maminy.
Zuzana
February 13, 2015Dobry den Zuzka. Dakujem za krasne slova a prajem Vam vela nadhernych chvil s vasim syncekom.
zuzana
November 9, 2015mila zuzka, dakujeme za uzasny prispevok, uz som to aj vyskusala v praxy a je neuveritelne ako krasne to funguje. som velmi.vdacna za vas blog plny inspiracii. rada by som sa spytala ci.nahodou nemate pdf knihy say what you see, lebo sa mi neda stiahnut z toho odkazu co ste dali. dakujem este raz.
Zuzana
December 1, 2015Zuzi, bohužiaľ knižka sa buď dá čítať online na Sandinej webstránke, alebo si ju môžete kúpiť cez amazon. PDF nemám, tiež som ju čítala online.