Odkedy sa Miško sám prevrátil na bruško, trávi takto celé hodiny a dni. Stačí mu sekunda na pretočenie a už veselo kope nožičkami. Nemáme doma žiadnu ohrádku ani nič podobné. Celý deň je na zemi. V tomto období je veľmi dôležité dopriať mu dostatočný priestor. Na zemi máme penové puzzle, lebo naša dlážka je dosť chladná. Okolo puzzle som mu položila košíky s hračkami, ktoré som vytriedila podľa druhu materiálu: drevené, látkové, plastové a košík s loptami z rôznych materiálov… Na podložke má vždy len jednu vec, s ktorou sa práve hrá.

Jeho najväčšia zábava je načahovanie sa za vecami. Vyberám pre neho také, ktoré sa buď nekotúľajú ako kocka na fotografii, alebo sa kotúľajú len veľmi pomaly, ako sú napríklad prepojené disky. Ešte sa nedokáže posunúť dopredu, zatiaľ sa za hračkami len načahuje, takže nemá zmysel dať mu loptu, alebo hračku, ktorá sa od neho rýchlo odkotúľa, lebo to, že ju nedokáže dočiahnuť ho len zbytočne frustruje.  Ak nedokáže nejakú hračku dlhšie dočiahnuť, posuniem mu ju bližšie tak, aby ju dokázal uchopiť.

Zaujímavá je aj korálková drevená hračka. Guličky sú  skvelým materiálom pre detské ruky, dokážu ich ľahko uchopiť.