Keďže Miško už bez najmenších problémov pije z pohára, povedala som si, že mu skúsim ponúknuť džbán a uvidím, či ho bude zaujímať vyskúšať si nalievanie z džbánu do pohára.
Začali sme takto: keď si Miško vypýtal vodu (robí to tak, že prstom ukáže na pohár), postavila som pred neho pohár aj džbán. Nechala som ho, aby uchopil rúčku džbánu, ja som pridržiavala spodnú časť a spolu sme vodu nalievali do pohára. Hneď ako sme naplnili pohár, položila som džbán na stôl, do takej vzdialenosti, aby ho videl, ale nemohol ho dočiahnuť. Toto opakujeme každý deň pri každom jedle.
Niekedy sa stáva, že chce piť, ale nechce si vodu z džbánu naliať. V takomto prípade ho nenútim, vodu mu nalejem sama.
Ďalším krokom bude nechať ho, aby si vodu do pohára nalial bez mojej pomoci. Keď ten moment nastane, do džbánu nalejem len také množstvo vody, ako sa zmestí do pohára. No na tento krok si budeme musieť ešte niekoľko týždňov počkať…
mirka
May 8, 2014si veľmi vnímavá:)..toto je super príprava na aktivitu “prelievanie” 🙂
žasnem, koľko situácií nám život sám pripravuje pre náš rozvoj..a nie len v detstve 🙂
Zuzana
May 9, 2014Je, každý moment nám prináša učenie a úplne ma fascinuje sledovať Miška ako sa učí a využíva k tomu všetko, čo je okolo neho.
Pingback: Skelené črepy – MOTHERING