14 MESIAC

Z džbánu do pohára…

By On March 10,14

V posledných týždňoch vždy pri raňajkách, obede, alebo večeri začal Miško vylievať obsah pohára do jedla. Keďže to opakoval znovu a znovu, nechávam ho, aby si vodu z džbánu do pohára nalieval sám. Do džbánu mu nalievam len malé množstvo vody, menšie ako sa zmestí do pohára a po ruke mám vždy handru.

Dzban_1

Sklenený džbán má jednu výhodu, Miško môže sledovať ako voda z neho putuje do pohára, alebo mimo neho, ak sa netrafí.:-)

Dzban_3 Dzban_4 Dzban_5

Keď vodu vyleje mimo pohár, čo sa mu stáva často, ponúknem mu handru, aby mohol vodu utrieť. Ak o utieranie neprejaví záujem, vodu utriem sama.

Niekedy počas tejto “nalievacej aktivity” pije vodu z džbánu. Inokedy vyleje vodu z pohára na stôl. Nebránim mu v tom. Verím, že je to súčasť učenia sa.

Jeho “nalievacie schopnosti” sa deň za dňom zlepšujú, no sú dni, kedy o nalievanie nemá záujem. Nechávam ho, aby ma viedol…

 

7 Comments

  • Reply

    mirka

    May 8, 2014

    nechala by si ho ak by takto naschvál rozlial čajík a máčal by si v ňom svoje rúčky? alebo keby si ich máčal v hrnčeku s čajíkom?

    • Reply

      Zuzana

      May 9, 2014

      Toto je dobrá otázka. Ja v prvom rade verím, že deti nie sú schopné robiť nič naschvál. Všetko, čo robia robia preto, lebo sa túžia niečo nové naučiť. Ak by som videla, že Miška baví rozlievanie, pripravila by som mu priestor tak, aby mohol rozlievať. V tomto momente ma v rýchlosti napadá napríklad vziať ho do kúpeľne, rozložiť rôzne nádoby po zemi, dať mu plastovú fľašu s trochou vody a nechať ho, aby lial vodu do nádob. Vodu by som mu dolievala podľa potreby. Ak by ju vylial na dlážku, hneď by sme ju utreli. Ak by si chcel máčať ruky v čajíku, povedala by som mu, že čajík je na pitie a ruky si do neho nedávame a opať by som ho zobrala von, alebo do kúpeľne, dala by som mu nádobu s vodou a nechala ho, aby si ruky namáčal v tej nádobe. Z toho by mohla byť aj skvelá senzorická aktivita, dať rôzne nádoby s rôznou teplotou vody a jednu s ľadovými kockami a nechať dieťa nech si v nich máča ruky atď. Deti majú úžasnú energiu vďaka ktorej objavujú svet. Táto energia sa nedá zničiť, dá sa však presmerovať.:-)

      • Reply

        mirka

        May 10, 2014

        Zuzanka, ďakujem..ako Ťa čítam, úžasne sa mi otvárajú oči :)
        Ak ešte môžem…keď píšeš, že nie sú schopné “robiť naschvál”, napadá ma obdobie trucovitosti, kedy akoby..no, znova použijem to slovko “naschvál”:) to, čo sa im ponúkne odmietnu.
        Napríklad, keď som sa 21 mes. dievčatka po umytí rúk ponúkla, že by si ich mohla utrieť, lebo odchádzalo z kúpelničky s mokrými (a pritom túto činnosť už má osvojenú a dokonca jeden čas si s radosťou si zvesovala a zavesovala uteráčik) odpovedalo, tak..typicky trucovito “ne, neutriem” a zložilo rúčky na prsiach.. a takto v rôznych situáciách reaguje.
        Treba trvať na pravidle, že po umytí si rúčky utrieme, alebo vlastne..čo mi chce svojou reakciou povedať?
        Prípadne, vieš mi poradiť, že kde sa o tomto môžem dočítať?

        • Reply

          Zuzana

          May 16, 2014

          Ahoj Mirka. Obdobie vzdoru je pre deti veľmi dôležité, chcú, aby sme ich zahŕňali do rozhodovania. Práve si o tejto téme veľa študujem, lebo k nej s Miškom smerujeme. Pripravujem na túto tému blog s linkami na knižky a zdroje. V tomto období je veľmi dôležité klásť správne otázky a zaŕňať deti do rozhodnutí, ktoré sú schopné v tom veku zvládnuť. Napísala si konkrétny príklad, tak použijem ten. Rodič dieťaťu povie napr: “Utrieš si ruky?” A dieťa odpovie: “Nie.”
          Ak sa však rodič spýta: “Utrieš si ruky sám, alebo ti pomôžem?” Nad touto otázkou musí rozmýšľať. Rodič mu dáva voľbu, ale voľbu, ktorá ho niekam smeruje.

          Pred pár týždňami som zažila podobnú situáciu s mojim trojročným synovcom. Babka mu vraví: “Obuj si ponožky.” A synovec odpovedá: “Nie”. Babka to ešte skúšala vysvetľovaním, ale nefungovalo to, odpoveď bola stále nie. Tak som si povedala otestujem svoj spôsob. A povedala som mu: “Kyle, kde máte ponožky? Poď ideme ich pohľadať.” Kyle sa zamyslel a vyštartoval do izby. Keď mi ukázal ponožky na posteli, spýtala som sa ho: “Obuješ si ich sám, alebo ti pomôžem” Kyle odpovedal “Mama” a bežal s pomožkami za mamou, ktorá mu ich bez problémov obula.

  • Reply

    mirka

    May 8, 2014

    ..pýtam sa, lebo niekedy si nie som istá, ako zareagovať…

  • Reply

    Jozefína

    June 19, 2014

    dobry deň , mate velmi šikovne dieta . Aka mam ucit malu takymto veciam ? ako ju rozvijat ? ona mi pri nicom dlho neobsedi , stale by len chodila.

    • Reply

      Zuzana

      June 19, 2014

      Dobrý deň Jozefína. V angličtine je jedna fráza, ktorá sa mi ťažšie prekladá do slovenčiny: “meet your child where she is”, nasledujte svoje dieťa tam, kde je. Vaša dcérka chce chodiť, nechajte ju chodiť a sledujte, čo ju zaujíma. Pri čom sa zastaví? Čo skúma? Čo ju baví? Miško tiež pri niektorých veciach nevydrží a pri niektorých dokáže sedieť aj pol hodinu. Momentálne je napríklad vo fáze, keď ho polička s hračkami vôbec nezaujíma, no keď mu poviem, že ideme do kuchyne variť, alebo vyložiť umývačku riadu rozbehne sa do kuchyne. Deti stále pracujú, zdokonaľujú sa, učia sa aj napriek tomu, že to tak nemusí na prvý pohľad vyzerať. Dajte si 3 dni, kedy budete vašu dcérku pozorovať a ona Vám ukáže, čo ju zaujíma. Môže to byť veľa vecí, nielen predmety, môže to byť nejaký pohyb. No a čo sa týka nalievania vody z džbánu do pohára, niekedy to Miška bavilo, inokedy nie dokonca vyše dvoch rýždňov nechcel vziať džbán do ruky, tak sme mu vodu nalievali my. “Meet your child where she is”:-)

Leave a Reply to mirka Cancel reply