“Manuálna práca sa líši od precvičovania rúk (voľný preklad z anglického manual gymnastics). Cieľom precvičovania rúk je zdokonalenie manuálna zručnosti, cieľom manuálnej práce je uskutočnenie konkrétnej práce a vytvorenie užitočného predmetu. Zdokonaľovaním manuálnej zručnosti sa zdokonaľuje jednotlivec, manuálna práca obohacuje svet. Obe sú však prepojené, pretože len ten, kto zdokonaľuje svoju ruku dokáže vytvoriť užitočné veci.” (Mária Montessori, The Montessori Metod)
V Prahe mimo centra je skrytý nenápadný obchodík, ktorý sa volá Hrabáreň lega. V ňom sa môžete “hrabať” koľko chcete a na váhu si kúpiť lego kocky z druhej ruky. Manžel, vedený spomienkou na svoje vlastné detstvo, kedy trávil veľa času skladaním lega, priniesol domov kilový sáčok malých lego kociek.
Od toho večera Miško trávi dlhé chvíle stavaním. Spočiatku stavali spolu s manželom, no netrvalo to dlho a Miško začal stavať sám. Keďže zbožňuje autíčka, stavia ich aj z lega. Tie prvé boli veľmi jednoduché…
Čím viac staval, tým zložitejšie tvary vytváral.
“Vlastným úsilým a kreativitou vytvárajú deti dielo. Používaním rôznych materiálov, ich rôznorodou kombináciou a rekombináciou, prichádzajú na nové myšlienky a vytvárajú nové tvary.”
(Sally, Montessori Assistentka)
Veľmi by ma zujímalo, čo by Mária Montessori povedala na lego. Bohužiaľ, to sa nikdy nedozvieme, zomrela skôr, ako boli patentované prvé kocky lega v podobe, v akej ich dnes poznáme.
V knihe “The Montessori Method” spomína návštevu jednej umeleckej školy v Ríme. Zaujalo ju v nej niekoľko cvičení profesora Randona. Jedno z cvičení bolo modelovanie váz z hliny a druhé, vytvorenie modelu domu z maličkých hlinených tehál. Keď mali deti model domu hotový, postavili malý domček zo skutočných tehál a následne postavené domčeky vyzdobili vlastnoručne vyrobenými dlaždicami.
“Týmto spôsobom sa deti učia oceniť predmety a stavby okolo seba, zatiaľ čo skutočná manuálna a umelecká práca im poskytuje cenné cvičenie.” (Mária Montessori, The Montessori Method)
Vidieť Miška skladať veci z lega ma nesmierne fascinuje. Je plne sústredený, celé jeho telo sa uvoľní a skľudní, všetko naokolo ako keby zmyzlo, čas, priestor aj ľudia. Je len on a kocky lega. Jeho prsty sú v pohybe a jeho predstava začína nadobúdať fyzickú podobu.
Keď zoradím obrázky všetkých jeho samostatných výtvorov vedľa seba, vidím nesmierny posun. Prvotné jednoduché tvary sa menia na zložitejšie, premyslenejšie, prepracovanejšie a úhľadnejšie.
Zaradila by Mária Montessori lego do vybavenia “Casa dei Bambini?” Možno áno a možno nie, to sa už nikdy nedozvieme…
Čo ma však zaujalo je, že ona deti neobklopovala len edukatívnymi predmetmi, ale aj materiálmi, ktoré umožnili deťom spontánne sa prejaviť.
“Nerada nechávam deti čokoľvek kopírovať. Keď im dám hlinu na modelovanie, nevediem ich k tomu, aby vytvárali užitočné veci, ani sa nesnažím dosiahnuť nejaký vzdelávací cieľ. Takáto ručná práca totiž slúži na študovanie psychickej individuality dieťaťa v jeho spontánnom prejave, nie na jeho vzdelávanie.”
(Mária Montessori, The Montessori Method)
