26 MESIAC

Pssssst…

By On February 23,15

Každý večer pred spaním si Miško vypýta rozprávku o mačičke. Vymýšlam si každý deň inú. No v posledných dňoch sa stávalo, že hneď ako začnem rozprávať, Miško rozpráva tiež, dopĺňa ma. V podstate by mi to nevadilo, ale po celom dni som aj ja unavená a Miškove rozprávanie predlžuje dobu uspávania a skracuje mojich pár hodín, ktoré mám denne pre seba.

Moja automatická reakcia na jeho neustále prerušovanie bolo “Pssssssst!!!” Vždy, keď ma prerušil, povedala som “Psssst” a jeho reakcia bola: “Mama nie.” Ten zvuk totiž z nejakého dôvodu nemá rád. Keď sa to takto opakovalo niekoľkokrát, zamyslela som sa a položila som si otázku, čo ho vlastne v tomto momente učím. A odpoveď sa mi vôbec nepáčila. Cez svoje konanie som ho učila, aby druhému skákal do reči, nerešpektoval jeho potrebu vyjadriť sa a čo je najhoršie zo všetkého som opätovne opakovala zvuk, na ktorý ma jasne upozornil, že ho nemá rád.

Začala som teda rozmýšlať ako túto situáciu uchopiť. Pred tým, ako sme na druhý večer prešli k rozprávaniu rozprávky, povedala som mu: “Miško, keď budeš hovoriť ty, ja budem ticho a budem ťa počúvať. Keď budeš chcieť, aby som rozprávala ďalej, povedz mi mami môžeš, a potom budem hovoriť ja a ty budeš počúvať mňa.”

Pustila som sa teda do rozprávania a fungovalo to nádherne. Vždy, keď mal Miško potrebu niečo povedať, ja som stíchla a keď skončil, oznámil mi: “Mami, môžeš.”

V ten večer ma ešte napadlo, že rozprávku si nebudeme rozprávať v spálni, ale dolu v izbe a potom prejdeme do spálne, aby Miško dostal jasný signál, že sme rozprávku dorozprávali a ide sa spať. Oddelili sme rozprávku od uspávania a doba uspávania sa skrátila.

Dnes som Miška začala do rozprávania aktívne zapájať a spolu sme vymysleli rozprávku. Bol to skvelý pocit. Rozprávanie rozprávky sa zrazu zmenilo na kreatívny moment, ktorý sme si začali obaja uživať.

Každým našim slovom, každou reakciou dieťa tvarujeme. Začínam si uvedomovať, že je naozaj veľmi dôležité vážiť svoje slová a premyslieť si svoje reakcie.

Leave a Reply