03 roky

Mami, mne sa nepáči…

By On November 10,16
clipboard01

Vonku už bola tma. Jurino behal po izbe a naháňal guličku. Miško sedel pri krabici s legom, staval si auto a zrazu mi kľudným hlasom vraví:

Miško: “Mami, vôbec sa mi nepáči, keď dávaš moje lego autíčka do krabice. Rozpadnú sa a potom som z toho smutný.”
Ja: “Aha Miško, ďakujem za upozornenie. Máš nejaký nápad, ako to vyriešiť?
Miško: : “Nie.”
Ja: “A čo, keby si mi ukázal nejaké miesto, kde ti mám autíčka uložiť, ak tu nebudeš?”
Miško: “Tam na okne to bude dobré.”
Ja: “Dobre Miško, tak od dnes ich tam budeme odkladať.”

Miško sa opäť ponoril do stavania…

Miško má tri a pol roka a ako iné deti v jeho veku aj on počas dňa prechádza cez rôzne emócie. V momentoch, kedy ho emócie plne ovládnu, koná impulzívne. Príjmame všetky jeho emócie aj keď je to niekedy dosť náročné. Snažíme sa ho viesť k tomu, aby svoje emócie nepotláčal, ale naučil sa ich rozpoznávať a vedel ich vyjadriť tak, aby nikomu neubližoval a nič neničil. Podporujeme ho v tom, aby hovoril, čo sa mu páči aj to, čo sa mu nepáči.

Niekedy sa nám darí usmerňovať jeho impulzívne chovanie viec a inokedy menej. Niekedy sa to Miškovi darí viac a inokedy menej. Všetci sme na ceste…

Momenty, ako je tento ma však utvrdzujú v tom, že má zmysel to, o čo sa s manželom snažíme…netrestať, nezastrašovať, nebagatelizovať, ale viesť. Viesť vlastným príkladom a pomôcť Miškovi robiť správne rozhodnutia v momentoch, keď to potrebuje.

2 Comments

  • Reply

    Mira

    April 3, 2017

    Ďakujem za hodnotné články, ktoré sú mi veľkou inšpiráciou. Jedine, čo ľutujem, že som ich už neobjavila skôr (syn už má 2 r. a 3 mes.).
    Syna sa od narodenia snažíme viesť viacmenej podobným spôsobom. Raz sa to darí viac, raz menej…

    Chcela by som sa opýtať na vas názor na 2 ‘problemy’.
    Prvý je pomerne banalny a ja ho skôr pripisuje povahe po manželovi. Syn si nechce obliekať nové veci. Nové tričko s obrázkami zvieratiek alebo autíčok (čo na rad) mu popíšem, jemu sa to páči ale obliecť si to nechce. Dostane aj na výber z viacerých veci, ale on nechce ani jednu. Niekedy ho musím obliecť na ‘silu’. Zvykne sa po chvíľke upokojiť, dokonca sa z veci tešiť . Raz mi ale vydržal plakať kvôli novej veci 2 hodiny.
    Druhý ‘problem’ je jedlo. Je obmedzené na jedenie ryže, chleba a výživy (len 1 druhu, ostatné odmieta). Lekárka vylúčila akúkoľvek intolerancii na jedlo. Do 2 rokov bol aj kojeny. Jedlo so mnou aj pripravuje, jem spolu s ním, jedáva aj v spoločnosť iných deti. O jedle si citame, našla som pesničky, kde sa papa, dokonca sme už pár krát pozerali kuchárske show. Páčilo sa mu to, rád aj varí a komentuje, keď niekto je. Rád ma kŕmi aj iné deti. Davam mu na výber z viacerých možnosť, môže ochutnať z mojho/otcovho. Skúšala som, aj mu nedať jesť (po 2 dňoch, čo ine nejedol som to vzdala).
    Keď sme v 5 mesiacoch začali nabíjať na klasickú stravu, jedol bez problémov všetko. Asi v 1,5roku postupne začal vyberať z ryže mäso a zeleninu a postupne sme nábehli na systém len ryža. Neviem, čo v ňom naštartovalo tuto zmenu.

    Vopred ďakujem za radu alebo odporúčanie (aj nejakej literatúry na túto problematiku)
    Mira

    • Reply

      Zuzana

      May 17, 2017

      Dobry deň Mirka. Ste nesmierne kreatívna, hľadáte nové a nové spôsoby, ako podporiť svojho synčeka v tom, aby začal príjmať nové veci. Je tiež zrejmé, že ste bojovníčka, vy sa nevzdávate, keď sa veci okolo vás nedejú tak, ako by ste chceli.

      Keď som si prečítala váš príbeh všimla som si jednu vec, oba vaše “problémy” so synčekom sa týkajú príjmania nových vecí, či už sa jedná o jedlo, alebo oblečenie. Zdá sa, že vo veciach a jedle, ktoré pozná cíti nejaký druh istoty. Tiež mám pocit, že tým, že sa pevne drží poznaných vecí a obľúbeného jedla sa snaží mať nad niečím kontrolu. Mám na vás jednu otázku, nestalo sa v jeho živote niečo nad čím nemá kontrolu, alebo niečo, čo v ňom vyvolalo neistotu? Mohlo to byť čokoľvek: narodenie súrodenca, chodenie do škôlky atď. Pozorujem, že ak deti stratia nad niečím kontrolu, tak ju hľadajú v inej činnosti. Všimla som si napríklad, že deti, ktoré začnú chodiť do škôlky v prvých týždňoch odmietajú v škôlke jesť a tiež sa napríklad začnú v škôlke pocikávať aj napriek tomu, že už chodia na toaletu. Je to tým, že nemajú nad chodením do škôlky kontrolu, tak sa snažia kontrolovať aspoň to, čo kontrolovať vedia – svoje telo.

      Príčin, prečo váš synček preferuje len určité jedlá a prečo si rád oblieka len staré veci môže byť veľa, možno je to len fáza, cez ktorú prechádzaa možno je za tým nejaký hlbší dôvod.

      Neviem odkiaľ ste, no ak ste z okolia Bratislavy, veľmi odporúčam spraviť si kurz filiálnej terapie. Idem momentálne cez podobný kurz a úplne mení môj pohľad na moje deti a tiež moju komunikáciu s deťmi. Ak si dáte do googlu filiálna terapia, nájdete rozsiahly popis toho, o čo ide a v Bratislave robí kurzy jedna úžasná pani, ktorá študovala v Amerike priamo u Dr. Landretha, priekopníka v tomto obore. Tento kurz by som doporučila všetkým rodičom.

      Držím vám palce a prajem vám veľa nádherných chvíľ s vašim synčekom. zuzana

Leave a Reply