27 MESIAC

Dve čarovné slovíčka: ďakujem a prosím…

By On March 29,15

Pred niekoľkými týždňami sme boli s Miškom vyzdvyhnúť lístky na koncert. Pani, ktorá ich v kancelárii predávala, ponúkla Miškovi čokoládový bonbón. Nechcela mu ho však dať, kým nepovie prosím.  “A čo čarovné slovíčko? Najprv povedz, prosím,” opakovala dookola. Miško nechápal, čo sa deje, pretože u nás doma sa do tejto situácie nedostáva. Po niekoľkých minútach si uvedomil, o čo ide a povedal: “Prosím.” Pani bola spokojná a Miško sa konečne dostal k bonbónu.

Nikdy sme Miška nenútili, aby nás o niečo prosil, alebo nám za niečo ďakoval. Vďaka montessori som pochopila, že je aj iná, oveľa prirodzenejšia cesta ako vynucovanie “žiadúceho” chovania – modelovanie “žiadúceho” chovania.

A tak, namiesto toho, aby sme si vynucovali ďakovanie a prosenie, dohodli sme sa s manželom, že vždy Miška poprosíme, ak od neho budeme niečo potrebovať, alebo mu za pomoc poďakujeme.

Dnes Miško používa slová ďakujem a prosím bez donútenia, od srdca, keď to tak cíti. Pred cudzími ľuďmi má ešte stále rešpekt a prosím, ďakujem, dobrý deň a dovidenia používa zriedkavo. Som presvedčená, že je to prirodzená fáza. Nenútim ho, aby ľudí zdravil, prosil ich o niečo, alebo im za niečo ďakoval. Ja sama však vždy nahlas poďakujem, poprosím a pozdravím. Som si istá, že sa čoskoro dostaneme do momentu, kedy bude v interakcii s okolím používať prosím, ďakujem, dobrý deň a dovidenia, tak ako tieto slová používa v interakcii s nami.

A ako to viem? Sám ma o tom presvedčil. Jedného dňa sme prechádzali cez prechod prechodcov. Ja som, ako vždy, nahlas poďakovala vodičke auta za to, že nám zastavila a dala prednosť. Keď sme sa s Miškom dostali na chodník, zastavil sa, povedal nahlas “Ďakujem!” a zakýval vodičke auta, ktorá sa usmiala a tiež mu zamávala. Od toho momentu máva každému vodičovi, ktorý zastaví a pustí nás cez prechod.

„Deti nikdy nevynikali v počúvaní príkazov od dospelých, no v ich napodobňování sa im nikto nevyrovná.“  James A. Baldwin

 

10 Comments

  • Reply

    Alena

    March 31, 2015

    Naprosto souhlasím, máme to úplně stejně…. jen právě nevím, co říct tomu okolí, když to po dítěti vyžaduje… (mám holčičku mladší než Miško, ale mluví dobře) Většinou říkám: “asi se jí teď nechce” na nic lepšího jsem zatím nepřišla, ale moc se mi to nelíbí. Máte nějaký nápad?

    • Reply

      Zuzana

      April 7, 2015

      Alenka, ospravedlnujem sa, ze reagujem az teraz. Hovorila som ludom to iste, ako vy. Ked som sa nad tou vetou zamyslela, zistila som, ze mi na nej nesedi slovo “nechce”. Je to naozaj o tom, ze chce/nechce, alebo je to skor o jeho pripravenosti? Misko este nema ani 3 roky, od cudzich ludi si drzi odstup a vzdy mu trva nejaky cas, kym s nimi zacne komunikovat. Veta: “ked bude pripraveny, pozdravi” mi pride viac pravdiva. :-)

      • Reply

        Alena

        April 8, 2015

        Moc děkuji, ano, to je ono, tato věta je opravdu dobrá. Však té mojí holce nejsou ještě ani dva, ale upovídaná je hodně, s cizími jak kdy, ale prostě na toto ještě není vyzrálá. Ještě jednou moc děkuji. Krásné dny. Alena

        • Reply

          Eva

          April 9, 2015

          Tiez dakujem za tip ako odbit doternych ludi. Ja som mala nedavno incident, kedy sa jedna mamina rozhodla cvicit naseho maleho v proseni, nechcela mu dat tycinku, kym nepovie prosim, bolo mi naznacene, ze ho nevychovavam spravne a ma to uz v 2 rokoch vediet. Dovtedy dostal jedlo od tej maminy vzdy bez prosenia a od jej maleho som to nikdy nevyzadovala, tiez 2 roky. Ludia su rozni, priznam sa, ze ma ten zazitok vyviedol z rovnovahy, dakujem za prispevok, podporil ma v mojom pohlade na prosim a dakujem. Zdielam ho s vami.

      • Reply

        Lenka

        April 9, 2015

        Také děkuji za tip na reakci vůči okolí, přesně to jsem potřebovala :)

  • Reply

    julie

    April 1, 2015

    Nedá mi to, abych se nepodělila o svou zkušenost…přistupovali jsme s mužem v této věci k synovi úplně stejně. Nechtěli jsem našeho syna neustále pobízet a přikazovat, dělat z něj cvičenou opičku…a doufali jsem, že vlastním příkladem mu ukážeme cestu. Bohužel musím zkonstatovat, že doba, kdy nás napodoboval, děkoval řidičům, zdravil kolemjdoucí, prosil a děkoval dávno minula. Mezi druhým a třetím rokem to dělal sám od sebe, postupně to vymizelo a dnes (je mu 5 let) jsme s hrůzou zjistili, že nepoprosí, nepoděkuje, nepozdraví (mám pocit, že spíš rozkazuje) a já si myslím, že jsme asi udělali chybu. Bohužel i prostřední dcera)nyní tříletá s děkováním řidičům a zdravením přestala). Uvidíme, co ta naše nejmladší holčička, nyní 11-timěsíční…
    Možná, že děti sami děkují, prosí a zdraví, protože se nám dospělým chtějí vyrovnat, stejně jako nadšeně pomáhají s krájením v kuchyni, umýváním nádobí, dáváním prádla do pračky, zametáním a pak jim to zevšední a dělat to přestanou. To pravděpodobně nastalo u nás a musím zkonstatovat, že to není jen naše rodičovská zkušenost ( u sousedů to mělo stejný průběh) Máte někdo jinou zkušenost? Začnou zase?

    • Reply

      Zuzana

      April 2, 2015

      Julka, velmi pekne dakujem za to, ze ste sa podelila o vasu skusenost, je nesmierne prinosna. Vcera cely den moj mozog neustale rozmyslal nad tym, co by som robila, ak by Misko v 5 rokoch nepouzival dakujem, prosim, dobry den a dovidenia atd…Nemohla som si pomoct, proste mi to tam srotovalo cely den. Tu su niektore z mojich myslienok: necakala by som, kym Misko opat zacne zdravit, dakovat, no ani by som ho nenutila, aby to robil. Prva vec, ktoru by som spravila je, ze by som isty cas sledovala seba a manzela, ci v interakcii medzi sebou a detmi tieto slova pouzivame a ako casto v priebehu dna. Dalej by ma zaujimalo ako k tomuto pristupuje skolka, kam deti chodia, predsa len tam travia vela casu. V montessori skolkach su sucastou denneho programu aj lekcie slusneho spravania vacsinou formou roll – play a neustaleho modelovania slusneho spravania ucitelom. Dalej by som sa s Miskom porozpravala, aby som zistila, co sa deje z jeho strany. Popozerala by som sa po nejakych aktivitach pre deti predskolskeho veku, ktore su zamerane na slusne spravanie: mohli by sme si pozriet rozne formy pozdravov na svete, vysvetlili by sme si preco sa ludia zdravia, preco si dakuju a preco, ked nieco potrebuju, poprosia. Mohli by sme si spolocne vytvorit nas vlastny tajny rodinny pozdrav. Hladala by som rozpravky a pribehy, v ktorych sa tieto slova pouzivaju. Tiez by som si dopredu premyslela, ako budem reagovat v momentoch, kedy na verejnosti Misko nepozdravi, nepodakuje, nepoprosi…

      • Reply

        Lucia

        April 8, 2015

        Mila Zuzka,
        Chcem sa ti podakovat za tento krasny blog, objavila sm ho uplnou nahodou vcera vecer, ked som hladala cviky, ktore podporuju lozenie u deti, kedze, moj syncek zavrsi o tyzden 9 mesiacov ale este nelozi…a potom som ho do noci citala po mesiacoch :)Je uplne fenomenalny, len skoda, ze som ho neobjavila skor…ale mam hlavu teraz plnu napadov a hoci Ta nepoznam, tak som pocitila taku zvlastnu sudrznost..asi ako vsetky mamy na svete :) My zijeme v Taliansku, kedze moj muz je Talian a oto zvlast mi to dobre padlo precitat si tvoj blog v slovencine…prajem Ti vela skvelych inspiracii nadalej a vzdy sem rada zavitam!!!! (To tykanie mi nejako samo prislo, snad nevadi) Krasne jarne dni!

        • Reply

          Zuzana

          April 12, 2015

          Mila Lucka,
          Velmi pekne dakujem za mile slova. Tesi ma, ze sa ti blog paci a posielam pozdravy do Talianska. Prajem tebe aj tvojej rodinke len to najlepsie a vela nadhernych spolocnych chvil.

          • Lucia

            April 14, 2015

            Dakujem aj Vam a nech krasne rastiete :)

Leave a Reply to Eva Cancel reply